Bolo to krátke tak, ako bude krátky aj môj článoček. Kórejské Diplomacy Lounge predstavilo nášho pána premiéra v tom najlepšom svetle. Priznám sa, dávno som ho nepočula tak jasne a súvislo hovoriť, a už vôbec nie po anglicky. Odmysliac si prízvuk pripomínajúci skôr chorvátskeho robotníka a neúnavné opakovanie niekoľkých anglických fráz to pán Fico zvládol podľa mňa, no tak na dvoječku. Vyzdvihol stabilitu slovenskej ekonomiky a poukázal na fakt, že máme strategicky výhodnú polohu v rámci EÚ, hlavne so súvislosťou s KIA motors. Podčiarkol taktiež, že ľudské práva nám nie sú cudzie a snažíme sa ich plne presadzovať AJ v praxi. A samozrejme dodal, že Slovensko chce udržiavať priateľské vzťahy zo všetkými krajinami, ktoré tiež o to majú záujem. Len jednu vec by som mu vytkla. EÚ sem, EÚ tam, zo tri krát by stačilo zopakovať nadšenie nad týmito výsledkami ale keď už sa posledná otázka v rozprave nasmeruje na to, na čo je Slovensko hrdé, odpoveď politika znova znie: na pripravovaný príchod európskej meny. Ach aké chladné. Ja by som odpovedala, že som hrdá na slovenské jedlo, prírodu, dobrosrdečnú povahu ľudí, rozhľadenosť, či vôľu pracovať na lepšej budúcnosti. To sú slová obyčajného človeka.
Fico na Arirangu
Stalo sa to, čo by som nepredpokladala že sa stane. Idem totiž niečo napísať o našom premiérovi. Nie že by som po tom túžila, na to sú tu iní vzdelanci, intelektuáli, politológovia, zabŕdači. Určite by som to nerobila, keby som nebola jedna z mála, čo včera v noci (alebo dnes ráno?) prepli kanál na kórejskú Arirang TV. A kohože tam nevidím v diplomatickej rozprave s príjemne vystupujúcou kórejskou moderátorkou?