Pred Vianocami to vyzeralo, že som si našla zamestnanie svojich snov. Nastali dni plné zodpovednosti a úsilia robiť si prácu čo najlepšie. Cítila som sa ako malé dieťa, ktorému niekto dal do rúk euro mincu, a ono vedelo, že sa k peniazu musí zachovať zodpovedne preto, aby mohlo vstúpiť do sveta dospelých. Vybrala som knihu z regálu a nazrela do nej. Zaujímalo ma, či to, čo sa tam píše, je ešte stále také jednoduché a výstižné, ako som si to pamätala. Kniha, už nie taká malá ako predtým, ale v trochu väčšom vydaní. Bohatšia o text písaný v čínštine. Originál napísal istý Lao c´, dielo sa volá Tao Te ťing a vzniklo niekedy počas 3. a 4. storočí pred n.l.
Doniesla som si knihu domov a večer, v posteli, som ju otvorila na náhodných stranách.

Lebo keďže na niečom neľpie, nič mu neuniká... Predstavila som si to dieťa s mincou, ako ju vracia naspäť tomu, kto mu ju dal. Hmmm, koľko vecí si mohlo kúpiť. Koľko možností by muselo zvážiť, než by tú mincu minulo. A ak by si aj niečo kúpilo, bolo by to preň uspokojujúce s vedomím, že je v ponuke ešte množstvo iných vecí? Dieťa však mincu vrátilo, a tak mohol nastať pokoj v jeho mysli. Po týždňoch vnútorného nepokoja a po prečítaní malého úryvku z novej knihy, konečne nastal pokoj v mojej mysli. Nasledujúce dni som nepoľavila v práci, len som sa snažila nemyslieť na ťažko dosiahnuteľné ciele, ktoré z nej mali vyplynúť. Bola som omnoho pokojnejšia a stres prúdil do mňa, cezo mňa, von zo mňa. Sústredila som sa len na prítomnosť. Ako keby som položila takú mincu pred seba a pozorovala, čo sa s ňou stane. A keď som jedného dňa prišla žiadať o dovolenku, dostala som negatívnu odpoveď... A na ďalší deň si šéf zobral mincu, čo bola predo mnou položená - teda zobral mi prácu. Inokedy by ma možno ovládol smútok a klesla by som na dno svojich ambícií. No tento krát! Tento krát som ešte za mincu nechcela kupovať. Preto mi za ňou nebolo až tak smutno.

Ľahkovážnymi sľubmi sa nevyhnutne oberiete o dôveru... Toto napísal človek pred 2 300 rokmi.
Tao (cesta), tak, ako ju definuje Lao c´ poskytuje slobodu. Na ceste je mnoho vecí, preto to môže byť čokoľvek okolo nás. Dáva do popredia prvky, ktoré sú obsiahnuté v mnohých náboženstvách sveta. Ľudské dobro, všímanie si najmä vlastných skutkov, odpútanie sa od hmatateľných vecí, opisuje človeka - Vládcu, ktorý je cez svoju pokoru schopný viesť (to je jedno, či situáciu, ľudí, alebo svoj život). Jednoduchšími slovami by sa dalo povedať, že je to príručka, ako v dnešnom svete nezošalieť. A evidentne nielen v dnešnom...

Priznám sa, dielu nerozumiem ani zďaleka tak dobre, ako by som chcela. Čínske znaky nepoznám, a tie ponúkajú viac významov, ako slovenské slová. Akákoľvek hlbšia analýza slovenského výkladu by bola zbytočná. Zo spleti slov však vyžaruje istý pokoj, a nestačí mi prečítať si jeden úryvok len raz. Je zaujímavé, ako Lao c´ zmesou protikladov ukazuje na rozpoltenosť sveta a ľudí. V duchu si želá, aby ľudia boli jednotní. Jednotnosť je však výsledkom nečinnosti, čo nie je ľahké. Taký človek by sa musel vzdať svojich pocitov, túžob, zlých, aj dobrých vlastností. Veď keď niekto povie, že je veľkorysý, z niekoho iného automaticky robí lakomca. Keď má niekto šťastie, tých, ktorí ho nemajú, určuje nešťastnými. Príkladov je veľa. Asi toľko, koľko je protikladov...

Minulosť, je prepojená s prítomnosťou a tá zas s budúcnosťou. Po "ceste", ktorou som prišla až sem, idú so mnou aj skutočnosti z mojej minulosti. Preto ich nenazvem zlými, a nenazvem ich ani dobrými, lebo tým by som niečo iné označila za zlé. Predo mnou sú veci také, aká bola, je a bude moja cesta.

Na nadobudnutom poznaní, je dobré to, že sa nedá ukradnúť, ani zničiť. Kto napríklad v príležitostiach pomáha ľuďom, vytvára pre seba do budúcna výskyt pomoci iných. Predvčerom som podala hladnému bezdomovcovi kúsok z môjho jedla. Včera som našla v mojej kabelke zaborenú ruku cigánky. Príčiny sa dejú každý deň a akokoľvek skončia, stávajú sa z nich ďalšie príčiny. Moje C´hi je moja životná energia, ktorú ovládajú moje činy a nie činy druhých. Keď raz po príchode domov zistím, že už nemám peňaženku a telefón, budem vedieť že ten, kto kradol, to neurobil preto, aby ublížil mne, no mal na to svoj vlastný dôvod.

Citácie boli použité z knihy Mariny Čarnogurskej a Egona Bondyho - Lao c´ - Tao Te ťing