Človek by si pomyslel, že keď tak rýchle vytvoria vládu, tak asi majú aj jasný programový prienik. Program je jedna vec, ale aj tak je exekutíva v konečnom dôsledku o ľuďoch.
Nová pani ministerka spravodlivosti prichádza s výrokmi, ktorým treba zatlieskať. Napríklad: „nevýkonní sudcovia majú skončiť“. http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/389575-nevykonni-sudcovia-by-mali-podla-zitnanskej-skoncit/
Pomenovanie problému je fajn začiatok, ale ešte viac bude poctivá časť Slovenska tlieskať, ak sa to aj prejaví v praxi.
Ústava Slovenskej republiky implicitne a prirodzene predpokladá a požaduje výkon Súdnej moci (aktívny, rýchly a kvalitný výkon súdnej moci). Zatiaľ však výkon niektorých sudcov hovorí skôr o ne-výkone a naznačuje skôr brzdenie zákonnej a ústavnej povinnosti jej samotnými vykonávateľmi. Súd a sudca má povinnosť vykonávať spravodlivosť a nielen „nejaké“ právo vykonávať ju, podľa okolností a momentálnej, povedzme subjektívnej, potreby a záujmu.
Všimla si to aj nelichotivá správa EK, podľa ktorej súdnictvo na Slovensku je najmenej nezávislé a veľmi pomalé.
Najviac iritujúce a škodlivé zo spoločenského aj hospodárskeho hľadiska sú prieťahy a opäť narastajúca dĺžka súdneho konania. Dovolím si tvrdiť, že problém dĺžky trvania konania a prieťahov je ešte významnejší ako kvalita rozhodnutí. Viem, že je to trocha odvážne tvrdenie, ale nemôžeme naraz naháňať dve rozdielne mačky. Debatu o prednosti kvality alebo rýchlosti môžeme viesť donekonečna. Na právno-filozofickej úrovni sa táto debata vedie od staroveku a žiaden jednoznačný výsledok sa doteraz nedosiahol. Takže neostáva nič iné ako nájsť momentálne vhodné praktické riešenia.
Kvalitným má byť, celkom určite, aj rozhodnutie najnižšieho - okresného súdu. Garanciou a strážcom kvality a jednotnosti judikatúry by však mali byť predovšetkým odvolacie a dovolací súd – teda krajské súdy a Najvyšší súd. To je ich hlavnou úlohou.
Manažérsky systém správy súdnych vecí, ktorý pani ministerka zvažuje aplikovať, by mal sankcionovať vyšším počtom „zlých“ bodov ne-výkon a pomalý výkon súdnej moci (teda za prieťahy). A relatívne nižším počet „zlých“ bodov by mali byť trestané rozhodnutia, ktoré boli súdom vyššieho stupňa zrušené, alebo zmenené napríklad kvôli inému právnemu názoru.
Pri súdnych konaniach bude takmer vždy niekto spokojný a ten druhý naopak. V oboch pozíciách sa každý jeden čitateľ môže ocitnúť. A podľa situácie potom bude obhajovať rýchlosť, alebo kvalitu (pravda, pokiaľ nepôjde o výnimočne čestného človeka sokratovských etických kvalít, ktorý nemení svoje rozhodnutia podľa situácie a momentálneho záujmu). Z pohľadu praktických potrieb slovenského hospodárstva a slovenskej spoločnosti sa javí dôležitejším zrýchliť výkon súdnej moci pred ilúziou bezchybnej kvality rozhodnutia.
V novom ministerstvom spravodlivosti pripravovanom manažmente súdnej moci by teda mala rýchlosť zabodovať „viac“. Ak sa niekomu podarí nastaviť súdnu moc tak, aby nepredstavovala brzdu hospodárskeho a spoločenského vývoja, bude to celkom výnimočný výkon, ktorý dvojnásobne prekoná úspešnú daňovo odvodovú reformu. Ide tu o nepredvídateľný ľudský faktor a abstraktné pravidlá, nie o relatívne dobre predikovateľnú finančnú aritmetiku a hospodársku štatistiku.
Na záver kvôli objektivite: pri neuspokojivom výkone súdnej moci ide aj o objektívne preťaženie súdov, a nárast počtu súdiacich sa, čo je nielen slovenský, ale v podstate celosvetový jav. Ak má byť systém manažmentu a vyhodnocovania súdov vôbec funkčný preťaženie je nevyhnutné zohľadniť. Žiaľ, príliš veľa nespravodlivosti sa deje bez ohľadu na preťaženie súdov.
