Závislosť od hluku sa manifestuje samozrejme v prvom rade v neuveriteľne hlasnom a všadeprítomnom púšťaní hudby akéhokoľvek druhu. Aj keď jasne dominuje latino, chytá sa aj disko – kritériom je dostatočná sila a výraznosť perkusií (potrebné zvážiť efektívnosť púšťania skladby v idúcom aute s otvorenými oknami a vytunovaným ozvučením – hlavne basy, basy, basy). Ak nie je poruke vhodné CD, poslúži aj hociktoré rádio, pričom vôbec nevadí, ak je napr. signál mizerný a pre šušťanie polovicu vôbec nepočuť – v tomto prípade jednoducho ešte zvýšime decibely. (Žeby to bol aktívny protest proti nedostatočne silnému signálu v tej-ktorej oblasti?)
Ďaľším prostriedkom vytvárania dostatočnej zvukovej clony je vlastný spev. Najlepšie, ak je kombinovaný s už spomenutou reprodukovanou hudbou. Avšak niektorí jedinci preferujú spev bez takéhoto pozadia, aby lepšie vynikol ich individuálny talent. Musím však poctivo uviesť, že Španieli poväčšine disponujú hudobným sluchom, takže ak by sa tento spev, napríklad takých andalúzskych popevkov (sprevádzaných prirodzene aj príslušným tlieskaním a výkrikmi, najlepšie a capella a s pár promile v krvi) nekonal zásadne medzi 3. a 6. hodinou rannou, človek by ho možno aj ocenil.
Okrem hudobnej produkcie patrí k neodmysliteľnej hudobnej kulise strašný hluk pôsobený všetkými možnými druhmi motoriek, chopperov a skútrov. Opať najlepšie počas celej noci a nadránom. Najúčinnejšia je čo najrýchlejšia akcelerácia v typických španielskych úzkych uličkách s niekoľkoposchodovými domami a bez vegetácie (áno, v takej bývame aj my), kde steny domov fantasticky odrážajú a znásobujú už beztak dosť veľký vyprodukovaný hluk. Opäť, najvhodnejší čas je uprostred ktorejkoľvek noci v týždni, ale predovšetkým cez víkend (niekedy sa mi zdá, že počas piatočnej a sobotňajšej noci asi chodí polícia a pokutuje všetkých majiteľov motoriek, ktorí spia a nepreháňaju sa poctivo celú noc po meste).
Čerešničkou na torte sú - aspoň v mojom ponímaní – plechové sťahovacie rolety. To sú také tie rolety na obchodoch, ktoré sa sťahujú zhora až úplne dole a kompletne pokryjú celé priečelie obchodu. Chápem síce, že sú bezpečné a asi aj lacné, ale obchodu na atraktívnosti teda väčšinou nepridajú, hlavne keď sú po čase aj trošku zhrdzavené. Čo však taká správna troška hrdze urobí s množstvom vytváraných decibelov! Skúsenosti mám z prvej ruky. Totiž v našej štvrti je plno takých malých firiem a obchodíkov a všetci samozrejme minimálne párkrát denne tými roletami tresnú. Čo by však priemernému človeku (ako napr. mne), ktorý nemá záujem cez deň spať alebo podobne, nevadilo. Rovno pod našim barákom je však malá firmička, tuším s klimatizáciami, v ktorej som v živote nevidela ani nohy. Každú noc (a tým myslím naozaj každú) sa však so železnou pravidelnosťou opakuje rituál: Okolo 4. hod. rannej prifrčí – samozrejme na motorke, a poriadne starej – veľkou rýchlosťou nejaký muž. V prípade, že by nás tá motorka neviem akým zázrakom nezobudila – nasleduje energické vytiahnutie firemnej nahrdzavenej plechovej rolety, pekne na jeden šup. Muž vojde do firmy a ja ako vytrénovaný jedinec o minútu už zase klipkám očami... tu však chlap vyjde, opäť rezko roletu zatiahne, naštartuje motorku a s čo najväčšou akceleráciou odrfčí. (Ak by ste si hádam pomysleli, že je to usilovný podnikateľ, ktorý už za ránky vyráža na inštalácie, tak na to rýchlo zabudnite – tu sa život začína po 9:30.)
Mohla by som sa ešte rozpisovať o tom, že sused-dôchodca odnaproti chová kanáriky (neviem, koľko presne ich tam má, ale moj odhad je minimálne 100 ks), ktoré s prvými rannými lúčmi – a tieto záhadne presne nadväzujú na čas, kedy by som si po odfrčaní nočného podnikateľa eventuálne hádam mohla na chvíľu aj pospať – začnú vrieskať. Áno, ja viem, kanáriky spievajú a inak mám ich spev samozrejme rada, ale ráno sa to nedá nazvať spevom, je to veľmi hlasné zborové vrieskanie...
Atakďalej atakďalej, možnosti produkcie hluku sú v tejto krajine všakovaké a nevyčerpateľné. Niekto si asi povie, že sa sťažujem ako nejaká nervózna dôchodkyňa – ale veď príďte a odskúšajte na vlastnej koži... lepšie raz počuť, ako dva razy čítaťJ.
