Niečo ako globálny nomád, momentálne usadený v Španielsku. Zoznam autorových rubrík: Faits divers, Cestovný ruch - trochu inak, Multi-kulti, Alicante&co., Algérie, mon amour, Súkromné, Nezaradené
Alžírskej svadby som sa zúčastnila dvakrát (a nie, ani jedna nebola moja). V čom to spočíva? Predovšetkým, priatelia tvrdého a iného alkoholu si tu na svoje neprídu, ako je vám asi už jasné. Odlišností je však oveľa viac!
Čakáte dlhší čas na letisku na ďalší spoj? Lietate často a máte už po krk duty free obchodov, ponúkajúcich stále to isté? Myslíte si, že často navštevované letiská už poznáte ako vlastnú dlaň? Tak využite čas a skúste objaviť nepoznané...
... ďalšie 3 články o Alžírsku nájdete tu: Alžírsko I. - znásilnená krása Alžírsko II. Alžírsko - fotografie zo západného pobrežia
V tejto rubrike by som chcela uverejňovať články, súvisiace s cestovným ruchom a jeho aktuálnymi podobami, ale aj informácie o jednotlivých destináciách - v tomto prípade pôjde však viac o technické info (ako si to užiť) ako o turistické impresie. Do tejto rubriky tématicky patrí aj článok Slovensko turistov nepotrebuje, ktorý som publikovala dávnejšie. A destinácia Alžírsko si pre svoju exotiku zaslúži extra rubriku - Algérie, mon amour. Príjemné čítanie!
Ak by som mala označiť jednu vec, ktorá sa mi v mysli okamžite spája s Alžírskom, určite by to bol satelitný tanier.
Veľký výber, čo sa týka VŠ, sa u mňa nekonal: slovenské odpadli hneď potom, ako som zistila, že celú maturitu by som si musela takmer znovu odbiť - neviemaké diferenčné skúšky, na ktoré som naozaj nemala chuť. Navyše, v susednom Rakúsku sa na väčšinu VŠ nerobia prijímacie skúšky: Hurá! Nadšenie trošku spľaslo vo chvíli, keď som zistila, že na mnou zvolenej architektúre je priemerná doba štúdia 10 (!) rokov. Nevadí, aj ekonómia bude dobrá. Všetci spolužiaci išli na Wirtschaftsuniversität, ja som chcela byť originálna... tak mi treba.
Moja mama objavila v pivnici starý slohový zošit zo ZŠ, kde ako správna iskrička publikujem presvedčivý opis našej vzornej socialistickej rodiny. Okrem iného sú z neho viditeľné hodnoty detí z doby, kedy neexistovali mobily, o značkovom oblečení sme mohli akurát tak snívať a človek sa prvé neslušné slovo naučil až na strednej.
Minulý týždeň som navštívila jednu z najdôležitejších svetových výstav cestovného ruchu - FITUR v Madride. Okrem veľkolepej prezentácie turistických veľmocí ako Francúzsko, Španielsko, Taliansko, tu bolo zjavné veľké úsilie nových a perspektívnych destinácií o zviditeľnenie sa. Ešte aj taká Palestína si postavila celkom milý stánok, kde - ked už nič iné - mala aspoň nejaké letáky a využila príležitosť aspoň na predaj výrobkov z olivového dreva. (Mimochodom, koľkí z vás už rozmýšľali o dovolenke v tejto krajine?) A teraz otázka za milión: Hádajte, ako sa prezentovalo Slovensko? Odpoveď: Uhádli ste. Nijako.
Ženy a dievčatá s mimoriadne ambivalentným prístupom k akémukoľvek jedlu, ktorého energetická hodnota presahuje 2 kcal na tonu.. Mám taký pocit, ze ich napriek (alebo práve preto?) mojim vrodeným sklonom k neustálemu vareniu, pečeniu a s tým spojenému miernemu až väčšiemu priberaniu - priťahujem. Alebo – nedaj Bože – je ich fakt medzi nami toľko?
Pobrežie západne od Alžíru skrýva mnohé perly. Okrem krásneho pobrežia sú to najmä rímske pamiatky ako Tipaza a Cherchell (bývalá významná rímska kolónia Cesarea).
Do hôr blízko Blidy sme sa vybrali preto, lebo som chcela vydieť údajnú lyžiarsku stanicu v mestečku Chréa. Predsa len, leží vo viac ako 1500 m nad morom, čo aj v stredozemnom podnebí znamená v zime sneh.
I. Strávila som 2 týždne v Alžírsku. Prečo? To je dobrá otázka.
Slovenským predavačom sa nepozdávam. Z viacerých skúseností som usúdila, že na nich pôsobím ako úplne nesolventný a/alebo zle informovaný jedinec, jednoducho nevhodný zákazník. Prejavuje sa to najmä dobre mienenými radami a usmerneniami, z ktorých niektoré sú naozaj fascinujúce... Alebo mám na čudné zážitky s predavačmi jednoducho šťastie?
Nič netušiac som sa premávala v Sephore, keď som to zrazu zbadala: make-up pre mužov od Jean-Paul Gaultier. A nie snáď nejaké “akože” farbičky, ale kompletnú sériu – púdre, rúže a balzamy, maskaru, lak na nechty, korektor aj kajal na oči. Pre tých menej in sú na webe videá, ako ten-ktorý výrobok správne použiť.
„Na túto chrípku budete spomínať celý život“, straší ma reklama spoločnosti GlaxoSmithKline a indikuje, že žltačka nie je nejaká atraktívna exotická choroba, ale že sa ňou nakazím aj v prachobyčajnom slovenskom autobuse.
Part II: ŠpanielskoČlovek by si myslel, že po skúsenostiach z rozvinutého Anglicka a Francúzska ho už nič neprekvapí. Avšak, čím južnejšie, tým viac zážitkov (toto pravidlo ma ešte nikdy nesklamalo!).
Part I: Anglicko, Francúzsko Dokedy moja noha nevkročila intenzívnejším spôsobom na pôdu (a do súkromných obydlí) Západnej Európy, myslela som si, že v krajinách, ktoré nepatria do 3. sveta (a tam sa za mojej ranej mladosti Slovensko mohlo, podľa všeobecnej mienky našich vyspelých susedov, rátať iba veľmi ťažko), existuje čosi také ako bytový štandard. T.j., že drvivá väčšina ľudských obydlí – pravda, ak vaša adresa nie je na predmestí malebnej osady Letanovce alebo nebývate v chalúpke niekde na oravských kopaniciach – je vybavená takými vymoženosťami, ako studená a teplá voda, kúrenie, bezpečné elektrické rozvody a kúpeľňa. Oj, aký to tragický omyl!
Prvá vec, ktorá ma v Španielsku ako novopečeného rezidenta prekvapila a vždy nanovo prekvapí, je záľuba, ba až závislosť tohto národa od akejkoľvek formy hluku. Zdá sa mi, že priemerný Španiel by asi umrel, ak by mal minútu vydržať v tichom prostredí (napr. také tatranské lesy) – a tým nemyslím to, že ako správny južanský národ rozprávajú všetci do jedného strašne nahlas (to mi našťastie nevadí, lebo aj ja kričím).
Vítam všetkých na tomto novom blogu. Pred časom som sa presťahovala do Španielska a rada by som sa týmto spôsobom podelila o nejaké zážitky z tejto milej krajiny, ktorá je (aspoň jej juh, kde žijem ja) určite minimálne jednou nohou už v Afrike. Okrem toho by som chcela písať aj o zážitkoch z iných krajín, ktoré sa mi podarilo resp. možno podarí navštíviť.
