Myslím, že vďaka D. Beckhamovi a niektorým jeho kolegom, resp. celebritkám z iných branží, patrí dnes už znalosť pojmu „metrosexualita“ pomaly do všeobecného prehľadu. Nemám informácie o predajných číslach tejto kolekcie (mimochodom, príma farby, Jean-Paul – nechces niečo podobné vyrobiť aj pre nás, ženy?), ale pravdou je, že tu v Alicante mi niekedy prebehne cez cestu chlapík s podozrivo vyfarbenými, matnými líčkami a lesklými perami. Alebo s (aj na južana) pridlhými, prilesklými, pričiernymi mihalnicami. (Pre chronických diskutérov, ktorí chcú vedieť, ako som to zistila: keď napr. nad niekým stojíte v autobuse, a viete, čo hľadáte...tak to identifikujete celkom ľahko - najmä ak ste žena:-)
Takisto sa mi občas stane – a nielen tu -, že prídem do styku s osobou, u ktorej pri zachovaní zdravej a nenápadnej miery zízania neviem zistiť, akého je pohlavia. Takéto situácie ešte sťažuje aj neutrálne unisex oblečenie (neviem, či je už unisex aj dlhá sukňa? Asi hej. Škoda, že nie krátka – tam by hádam aspoň letmý pohľad na nohy odhalil pohlavie nositeľa.)
Aj ja patrím k ženám, ktoré nevyznávajú hygienickú trojicu typu „pot, tabak a kone“ a radšej mám tej hygieny u pánov trošku viac, ako trošku menej. Ale rozmýšľam, do akej miery sa metrosexualita asi rozšíri? Je to len prechodný módny jav, alebo bude už o pár rokov muž bez maskary totálne out? Konzervatívci (ku ktorým náhodou patrím), ktorí sa ukľudňujú tým, že „tak ďaleko to hádam nezájde“, by si mali spomenúť na časy, keď k totálnej extravagancii patrili nohavice resp. unisex (vtedy vlastne pánska móda) u žien. A šup – o pár rokov je z toho celosvetová norma...
Je to dobrý trend, alebo zlý? Prirodzený, alebo od veci? Je stieranie rozdielov medzi pohlaviami osudom, alebo záhubou ľudstva? Kde sú hranice – ak nejaké vôbec sú? Chceme všetci vyzerať rovnako? A budú sa muži a ženy potom ešte navzájom priťahovať?
...predstavujem si, ako sa ráno zobudím, idem do kúpeľky a v tichosti 5 minút rozmýšľam, ktorá z tých dvoch nastajlovaných osôb vo vyťahaných tričkách a dlhých sukniach s krátkymi vlasmi, ktoré som stretla, je moja sestra a ktorá brat. (Našťastie čistá teória – mám iba brata, takže by som vedela, že to je on. Ha!) Pri raňajkách vojdú do kuchyne rodičia – pekne namaľovaný a upravený otec (toto rozoznám ľahšie, podľa ťažšieho kalibruJ) a mama v maskáčoch a basketbalovom tielku. Obaja, vychystaní do roboty. Odchádzajú spolu – mama otvára otcovi dvere a ten ani nemukne, aby ho náhodou nepovažovala za málo emancipovaného. Brat je na materskej a jeho pracujúca priateľka príde až večer. Ja mám dovolenku - idem do Hornbachu kúpiť novú vŕtačku, cez víkend ideme s mamou postaviť záhrandý altánok. Brat ale dnes nebude doma sám, príde ho pozrieť môj priateľ (doniesol mu zo Španielska aj nejaké nové šminky, ten bude rád!) a zároveň sa poinformovať o najlepšej značke umelého materského mlieka (hádam si nebudeme v 21. storočí kaziť postavy a kojiť)...
... no a to by už stačilo... David B., J.-P. G. a ostatní... nechajte našich mužov (a aj nás!) prosím na pokoji... ešte aspoň pár rokov. Thank you in advance.
