Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Les sme my
Nemôžem cítiť čo vrie stále v nás
Sny sa rozpúšťajú ako cukor
Neustále bádam po lesoch
Zákutiach čo každý má
Krátime čas plačom a slzami
No mohli by sme za ten čas
Zmeniť celý svet
A zbaviť sa bolesti našich rán
Bodnutie čo v nás
Zostalo po niekom
Sa časom vytratí
No nie bez odfúknutia vetrom
Hladí nás to očakávanie
Čo sa niekedy celkom rozplynie
Nie je hlavný strom
Ale kmeň a úkryt v ňom
