Predložené PVV je napísané formou „MANIFESTU", je plné fráz a ideologických poučiek s cieľom pokračovať v navodení kľudu a pohody, s jasným zámerom odviesť pozornosť od neschopnosti vlády úspešne riadiť túto krajinu.
Pre férovosť je potrebné uviesť, že zo 65 strán balastu som našiel tri pozitívne signály:
Dodržať schodok verejných financií pod 3% HDP v roku 2013,
Prihlásenie sa k riešeniu problémov daňových únikov pokračovaním projektu UNITAS,
Prihlásenie sa k vedomostnej ekonomike a rozvíjaní investícií s vyššou pridanou hodnotou.
Verím, že v týchto oblastiach neostane len pri prázdnych sľuboch - držím palce.
„Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj nedosiahne žiadna krajina bez kvalitnej dopravy a dopravnej infraštruktúry, na čo potrebuje dostatok finančných zdrojov, čiže zdravé verejné financie".
A tu je kameň úrazu. V týchto troch oblastiach vláda vôbec neponúka ako sa k tomuto cieľu môže Slovensko dostať. Dovolil som si ku každej oblasti uviesť len zopár skutočností, možno doplnení:
1. Hospodársky rozvoj
V tejto oblasti chýbajú nástroje ako dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj, akými nástrojmi politiky štátu sa dá dosiahnuť, napr. :
jasná stratégia a kritériá pri poskytovaní stimulov štátu,
jasná regulačná politika s ohľadom na trhové prostredie,
jasný plán nutnej zmeny legislatívy v oblasti zjednodušenia fungovania štátu,
jasná politiky v zmazávaní stále sa prehlbujúcich regionálnych rozdielov
2. Doprava, pošta, telekomunikácie
Táto oblasť je popísaná absolútne povrchne, bez jasných cieľov a nástrojov. S dopravou to je ako s ľudským telom, keď neprúdi krv v tepnách ani žilách, postupne dochádza k kolapsu organizmu. Preto mi v tejto kapitole chýbajú predovšetkým nasledovné skutočnosti:
jasné zadefinovanie spôsobov financovania výstavby infraštruktúry. Najskôr EUROFONDY, potom peniaze z DSS-iek, štátne dlhopisy a až na koniec ako doplnkové financovanie PPP,
jasné zadefinovanie priorít vo výstavbe jednotlivých tepien (diaľnic a rýchlostných ciest) tak, aby sa napomohlo vyrovnávaniu regionálnych rozdielov,
jasná úloha prijať „dopravnú politiku štátu" s dôrazom na vyriešenie dvojitého platenia za súbežné autobusové a vlakové spojenie a rozvoj skutočnej integrácie dopravy na Slovensku tak, aby občan mohol čo najviac cestovať na jeden cestovný lístok rôznymi druhmi dopravy,
jasná stratégia vyriešenia situácie v sektore železníc s dôrazom na stanovenie si priorít: 1 . Infraštruktúra, koľajnice. 2. Osobná doprava. 3. Nákladná doprava.
3. Finančná politika
V tejto oblasti absolútne chýbajú nástroje ako udržať schodok verejných financií pod 3% nielen v roku 2013, ale aj v nasledujúcich rokoch, a to najmä:
jasný postup znižovania výdavkov štátneho rozpočtu po jednotlivých kapitolách,
jasné stratégie uskutočnenia nutných systémových zmien v zdravotníctve, sociálnych dávkach, dôchodkovom systéme a v samospráve tak, aby zdravé financie boli udržateľné dlhodobo,
jasný a zrozumiteľný, aspoň percentuálny výpočet zvýšenia príjmov zavedením progresívnej dane z príjmov právnických a fyzických osôb s ohľadom na pretrvávajúcu hospodársku stagnáciu, nielen na Slovensku, ale aj v Európe, ba dokonca na svete. Som totiž presvedčený, že v takejto situácii bude dopad na štátny rozpočet nulový, obávam sa, že dokonca mínusový.
Dane z príjmu sa zvyšujú, ak ekonomika rastie, lebo je z čoho, pri stagnácií sa dane naopak znižujú, aby motivovali vytvárať väčší zisk a vytvárať viac nových pracovných príležitostí.
Chcem veriť tomu, že súčasná vláda zlepší život na Slovensku bez toho, aby sa o pár rokov ocitlo na pokraji bankrotu a že zvládne hrozbu vlastných akcionárov a oligarchov (Široký, Brhel, Pór, Výboch) tak, ako sa k tejto hrozbe vláda prihlásila nasledujúcou vetou:
„Treba sa vyhnúť autonómnym zmenám pre zmeny, pre lobing úzkeho okruhu podnikateľských subjektov."
