Hnusný štát

 Už dávno to nie je vec verejná, moc má v rukách stranícka oligarchia, finančné skupiny, nadnárodné koncerny a médiá. Voľby sa stali len akýmsi karnevalom, ktorý väčšina ľudí ignoruje. O tom, kto bude riadiť štát, nerozhoduje verejnosť, ale médiá. Ja sa pýtam, aký je rozdiel medzi komunistickou Čínou a naším "demokratickým zriadením"? Nepatrný je, ale viac ako sa Čína približuje k nám, my sa približujeme k nej. Rozhodujúce slovo má neobjektívna propaganda žurnalistov, k voľbám už aj tak skoro nikto nechodí a na čele štátu sú 17 rokov tí istí ľudia. Ak sa náhodou aj niekto nový objaví, vždy len s požehnaním starých kádrov.
Štrajky zatiaľ nie sú potláčané, ale ich sústavným ignorovaním politici zničili ich význam. Nemám ako protestovať proti klientelistickým tendrom, proti navýšeniu dotácií pre politické strany zo štátneho rozpočtu. Nemôžem nič spraviť, keď si poslanci samosprávy svojvoľne zvýšia odmeny, keď boľševický primátor poberá 90 000 korunový mesačný plat, za to, že za 8 rokov pobytu vo funkcii sa najväčšou investíciou v Banskej Bystrici stal hypermarket Tesco.
Nechcem štát, kde vrahovia a utláčatelia slobody sedia v parlamente, štát, kde na čele výboru pre kontrolu SIS je privatizér, ktorý vytuneloval Sliačske kúpele. Politici hrajú s nami šach, my sme figúrky a hýbu s nami zákony, ktoré oni vymýšľajú. Politika sa stala žumpou tohto národa a s čistým svedomím hodím celú politickú špičku do jedného vreca. Vrátane kádehákov a aj pani Martinákovej, ktorí hlásajú slušnú politiku a život. Všetci sú rovnaké špiny, bažiace za mocou a peniazmi, ide o to, že kto vie lepšie kamuflovať.
 Nechcem deň, čo deň počúvať o miliónových spreneverách, nechcem deň, čo deň čeliť "masáži" mozgu zo strany médií. Ktosi múdry povedal, že tento systém nie je ideálny, ale že nikto nič lepšie nevymyslel. Demokracii ako sme ju poznali, odzváňa, a aj keď si to neuvedomujeme, postupne sa to mení na niečo, čo mne pripomína rafinovanú formu totalitného štátu. V mene blahobytu a rozvoja spoločnosti.