Takmer celý život s krátkou prestávkou žijem na sídlisku na pravom brehu rieky Dunaja v mestskej časti s najväčším počtom obyvateľov a najhustejšie obývanej oblasti na Slovensku a aj strednej Európe. Som jedným zo stotisíc obyvateľov.
Takmer celá Petržalka bola zastavaná betónovými panelovými obytnými domami vo výške štyri až 12 poschodí, ktoré všetci volajú paneláky. Máme tu kúsok lesa, hrádzu, jazerá, Veľký Draždiak, Malý Draždiak a Chorvátske rameno. Práve pri tomto vodohospodárskom kanály, v ktorom sme ako chlapci pozorovali žaby a počúvali svrčky, som vyrastal. Naša štvrť Dvory, dostala názov, ktorý je odvodený od majerov bratislavskej kapituly mesta a mešťanov, ktoré sa tu kedysi nachádzali. Nuž, je to už dávno, táto lokalita bola voľakedy centrum Petržalky. V roku 1973 padlo rozhodnutie o výstavbe sídliska a rodinné domy zbúrali.
Naša ulica niesla kedysi názov Čičerinova a vznikla v tom istom roku ako som sa narodil. Pomenovali ju podľa ruského štátnika a filozofa Borisa Nikolajeviča Čičerina. V tom čase to boli stromy medzi domami. Môj ocino pracoval ako inžinier a mal byť jedným zo staviteľov bratislavského metra, keď plány na výstavbu podzemnej dráhy úplne stroskotali, podieľal sa na iných projektoch. Mamina učila chémiu a nemčinu. Obaja sú už penzisti.
Rok po tom ako do Československa prišla demokracia, som nastúpil do neďalekej základnej školy a pár mesiacov som stihol byť aj iskrička, dnes v tejto školskej budove sídli elektrotechnická priemyslovka. Našu ulicu premenovali 1. apríla 1991 podľa českého maliara Jana Hálu, pôsobiaceho vo Važci. Odvety sa volá Hálova. Môj o päť rokov mladší brat si tak starý názov našej ulice ani nepamätá.
Keď som bol ešte chlapec, Petržalka bola aj nebezpečná, raz ma prepadli a ukradli mi 200 korún a inému zlodejovi sa zapáčil môj bicykel, na sídlisku boli rozšírené aj drogy. Nejakí konzumenti omamných látok postupne zničili aj náš obľúbený indiánsky totém, ktorý stál na kopci neďaleko nášho domu. Tento kopec vznikol z betónu a panelov, ktoré ostali po výstavbe panelových domov, zasypali ho hlinou a po čase na ňom vyrástla tráva. Často sme sa tam hrávali, napríklad guľôčky či futbal.
Na cirkevné gymnázium som chodil do Starého Mesta. Po škole som si privyrábal aj v neďalekej kaviarni u nás na sídlisku. Volala sa Netka, okrem kávy a iných nápojov, v nej bola umiestnená desiatka počítačov s prístupom na internet a návštevníci si mohli pozrieť čo potrebovali vo virtuálnom svete, najčastejšie však četovali na rôznych zoznamovacích portáloch. To boli časy, keď ešte v domácnostiach nebol bežný internet a mnohokrát ani počítač.
Keď v septembri 2003 navštívil Slovensko Svätý Otec Ján Pavol II, pricestoval k nám do Bratislavy môj starý otec z Ružomberka a spoločne s rodičmi sme sa išli na svätú omšu na neďaleké priestranstvo pred kostolom Svätej rodiny, ktoré dnes nesie meno Námestie Jána Pavla II.
S mojou manželkou Katkou, ktorá tiež pochádza z Petržalky sme chvíľu bývali v Starom Meste, táto lokalita nás však neočarila a vrátili sme sa na naše sídlisko, plné nie len domov ale už aj stromov. Dnes sú to domy medzi stromami. S Katkou vychovávame tri dcéry.
Moja Alma mater, Fakulta managementu sídli v mestskej časti Nové Mesto. Hovorím plynule anglicky, viem po nemecky, učil som sa španielsky aj japonsky. Podnikám a spoluprevádzkujem aj chránenú dielňu, ktorá sídli na Švabinského v Petržalke. Vo voľnom čase počúvam hudbu, venujem sa aj športu, pravidelne hrávam ľadový hokej s kamošmi a keď sa nájde partia zahrám si aj basketbal alebo futbal.
