Kapitola 9 - Mirka

Miesta, osoby ako aj udalosti sú vymyslené. Ak vám to niečo pripomína, je to len náhoda. Moje odporúčanie je, prečítať si to ešte raz a pozorne, pretože tento príbeh sa takto vôbec neodohral! Ale hocikedy sa tak stať mohlo…



Kapitola 9



Mirka


I.

Mirka sedela vo svojej kancelárii a pozerala na displej mobilu, ktorý si položila pred seba. Bolo 19:30 a Ivan sa jej vôbec neozval. Toto sa nestalo od kedy sa poznali!

Najprv jej neodpísal na správu, ktorú mu poslala okolo štvrtej. Písala mu, že večer má pre neho prekvapenie.

Vôbec neodpísal.

Dokonca pri správe mala vysvietenú ikonku, ktorá oznamovala, že správa bola doručená, ale ešte nebola prečítaná.
Nereagoval ani na ďalšiu správu o štvrť na sedem, keď ju mal vyzdvihnúť v nákupnom centre v Starom meste a neprišiel ani do pol siedmej.

Stalo sa, že nastala neočakávaná situácia a musel sa zdržať dlhšie než mal v pláne. Asi päť krát za posledné 3 roky. Vždy volal, či písal, že musí niečo dokončiť, aby si ona vedela zobrať taxík domov. Ale ani raz sa nestalo, aby si neprečítal správu od nej. 

Čakala asi pol hodinku a nakoniec si zobrala z nákupného centra taxík, aby sa odviezla ku svojej kancelárii.

Vôbec jej to nešlo do hlavy, prečo si správu od nej ešte neprečítal…
Prešli viac ako tri hodiny a žiadna reakcia!
Zavolala mu do kancelárie, ale nik nedvíhal.
Ešte skúsila jeho asistentov, či o ňom niečo nevedia. Či sa mu nepritrafil nejaký súrny, nečakaný úkon. 
Nič o ňom nevedeli.

Jej mozog pracoval na plné obrátky.

Vedela si predstaviť zadržanie ktoréhokoľvek z jeho klientov v súvislosti s niektorou už vyšetrovanou kauzou, prípadne aj s nejakou novou, ktorá sa mohla týkať jeho VIP klientov možno aj osobne.

Naozaj nebola naivná a vedela, že súkolie spravodlivosti sa síce pomaly, ale predsa rozbieha. Vedela akú rolu zastáva jej partner.

Pozrela si nejaké aktuality na sociálnych sieťach, na osobných blogoch niektorých investigatívnych novinárov.
Zatiaľ nič nenašla, ale to ešte nič nemuselo znamenať.
Počas čakania na akúkoľvek reakciu od Ivana, si potrebovala zamestnať mozog.

Skúšala ešte chvíľku pracovať, ale vôbec sa nevedela sústrediť…


II.

Dnes poobede mala termín u svojho lekára. Mal pre ňu výsledky vyšetrení. Za posledné 2-3 týždne sa necítila vo svojej koži. Ivanovi nechcela nič hovoriť, aby ho zbytočne neznervózňovala. Točila sa jej hlava a pociťovala akúsi vnútornú triašku. Dvakrát mala aj mierne zvýšenú teplotu. Začalo ju škrabať v hrdle. Z ničoho nič mala úplne sucho v hrdle a roztriaslo sa jej celé telo. Nebyť triašky a točenia hlavy, vôbec nič by neriešila, ale v rodine mali alzheimera a z otcovej strany aj parkinsona, tak nechcela nič podceniť. Nebola hypochonder, ale pravidelne chodila na preventívne prehliadky a aj ku svojmu gynekológovi.

Nemala vyslovene strach, ale výsledku sa nevedela dočkať. Bola pripravená na všetko.

U lekára mala presný termín na vyšetrenie. Keď prišla do čakárne, hneď ju zavolal do ambulancie. Tváril sa ustarostene, takže melancholická nálada preskočila hneď aj na ňu.

Bola pripravená na čokoľvek. Predpokladala, že to nebude rovno katastrofa, ale očakávala problém.

Lekár jej podal papier, aby si pozrela výsledky, ale jej sa tak triasli ruky, že ani slovo nedokázala prečítať. S napätím v hlase ho požiadala, aby mu radšej výsledky odprezentoval sám.

Lekár to už nevydržal, rozžiaril sa celý a nahodil úsmev od ucha k uchu.
“Ste tehotná.”

Ona akoby to prepočula a opýtala sa ho, čo ďalej…
On si ju posadil a ešte raz, ako malému nechápavému dieťaťu zopakoval: “Ste tehotná. V piatom až šiestom týždni. Odporúčam navštíviť gynekológa, aby vám to potvrdil, ale v zásade vám povie to isté čo ja. Ste v tom.” Ak mal pôvodne úsmev od ucha k uchu, tak teraz mal úsmev okolo celej hlavy. Vedel, ako dlho sa snažili o bábätko. Tešil sa evidentne aj za ňu.

Až teraz Mirka pochopila, čo jej doktor dvakrát oznámil.

Zaliala ju horúčava, vyschlo jej v ústach a nevedela zo seba dostať ani slovo.
Lekár jej podal pohár vody. Celý ho vypila a až potom sa poriadne nadýchla a konečne usmiala. Smiala sa celou svojou bytosťou. KONEČNE!

S lekárom sa dohodla, že si zajedná termín u gynekológa a ani nevie ako sa dostala späť do kancelárie.

10 minút len tak civela do monitoru svojho počítača. Nemyslela vôbec na nič.

Potom sa otriasla a hlavu mala úplne čistú. Bolo o päť minút štyri. Zobrala si svoj mobil a s trasúcimi rukami napísala Ivanovi správu, že večer má pre neho prekvapko.

Hneď ako sms-ku odoslala, napadlo jej, že to nemala robiť, aby prekvapko bolo ešte väčšie. Ale už sa stalo…


III.

Mirka sa znova pozrela na hodinky. Prešlo ďalších 15 minút a nič.

Sms-ka neprečítaná, žiadne volanie!
Napísala mu ďalšiu sms, že si zavolala taxík a odviezla sa domov. Bude ho čakať doma. Nech si dáva pozor. Ešte pripojila srdiečko a napísala, že ho ľúbi. Odoslala sms a vygooglila si číslo taxislužby.

Za pol hodinku bola doma. Ani tu nebolo po ňom ani chýru ani slychu.
Nezostalo jej nič iné, len čakať…
Vydržalo jej to do pol desiatej.

Rozhodla sa byť aktívna a rad za radom obvolala všetky nemocnice, pohotovostné služby v meste. Nikde žiadne info o ňom.

O 22:30 sa rozhodla, že zavolá na miestne oddelenie, aby zistila, čo má urobiť, aby ho začala hľadať polícia. Službukonajúci policajt jej odporučil počkať do druhého dňa a ak sa nevráti alebo nedá o sebe znať, nech teda príde na oddelenie a zahlási jeho nezvestnosť.

Veľmi sa jej to nepáčilo, ale policajt jej vysvetlil, že pátranie po ňom za týchto okoloností môže vyhlásiť až po 24 hodinách.

Napokon privolila. Zapla si televízor a bezmyšlienkovite čumela na telku, no nič z toho, čo sa tam ohohrávalo nevnímala.
Niekedy po jednej zaspala priamo na sedačke pred telkou.