Jeho klamstvá sú veľmi primitívne, ale dokážu ovplyvniť väčšinu. Primitívne klamstvá v prvom rade ovplyvňujú jednoduchých ľudí a potom ostatných, ktorí sa nepohybujú v geopolitickom spektre, či v spektre medzinárodného práva. Teraz vám vysvetlím, akým spôsobom zavádza medzinárodnú spoločnosť a ako to v skutočnosti je.
Prvé najväčšie klamstvo Putina
Konkrétne ide o sľub, podľa ktorého sa NATO zaviazalo, že sa nebude rozrastať smerom na východ, čím má byť porušený medzinárodný záväzok. Pripomeniem, že záväzky medzi inými krajinami sa dosahujú systémom na báze multilaterálnych, alebo bilaterálnych rokovaniach a musia prejsť istým procesom. V ustálenej právnej praxi sa tomu hovorí tzv. právo ustanovené zmluvami medzi národmi. Nezvratným faktom je, že sľub, ktorý sa Putin snaží použiť ako argument nebol nikdy v rámci medzinárodného spoločenstva ako návrh predložený, teda nemohol byť ani prerokovaný. To znamená, že nemá signatárov a žiadnu formu záväznej povahy. Z právneho uhľa pohľadu vyplýva záver, že oficiálny sľub nikdy nepadol, teda neexistuje. Pokiaľ by chcel Putin v mene medzinárodného práva takto obhajovať ozbrojený vpád Ruska na Ukrajinu a ďalšie skutočnosti s tým súvisiace, museli by byť splnené potrebné procesné úkony, na základe čoho by sme mohli hovoriť o existencii záväzku právnej povahy.
Podľa Putina nemá Ukrajina právo na spojenectvo s NATO
V prípade Ukrajiny a jej spojenectiev, medzinárodné právo hovorí explicitne a jasne. Ukrajina má právo ako štát na sebaurčenie a zahŕňa aj právo zvoliť si vlastné spojenectvá. Princíp sebaurčenia národov je ukotvený v článku 1 odseku 2 Charty OSN. Inými slovami, podľa medzinárodného práva sa Ukrajina môže bez akýchkoľvek obmedzení uchádzať o členstvo v NATO, alebo akýchkoľvek iných spojenectiev vrátane Ruska. Právo na sebaurčenie je uznané aj v rôznych medzinárodných dokumentoch o ľudských právach vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Princíp sebaurčenia tiež uznáva právo ľudí určovať svoje politické postavenie, usilovať sa o svoj ekonomický, sociálny a kultúrny rozvoj a slobodne nakladať so svojím prírodným bohatstvom a zdrojmi. Ide o dôležitý princíp medzinárodného práva, ktorý sa uplatňuje v rôznych kontextoch vrátane dekolonizácie, riešenia konfliktov a ochrany práv menšín. Aj toto všetko bolo na Ukrajine Ruskom porušené.
Ruská invázia na Ukrajinu ako sebaobrana
Ďalšie z Putinových primitívnych klamstiev je, že ruská invázia je vlastne sebaobrana proti rozširovaniu Severoatlantickej aliancie pričom sa odvoláva na článok 51 Charty OSN. Tento článok ukladá právo použiť silu v sebaobrane na odrazenie útoku a ochranu svojho územia, ľudí a záujmov. Tu musím jasne zdôrazniť, že ani Ukrajina, alebo NATO nikdy Rusko nenapadlo. To znamená, že zo strany Ruska, napadnutie Ukrajiny je nemožné definovať ako preventívne sebaobranné opatrenie a to, že sa Putin odvoláva na článok 51 je absolútne absurdné. Ďalej musím objasniť fakt, že medzinárodné právo pojem 'preventíva' v rámci sebaobrany zaútočením na inú krajinu ani nikdy neuznávalo a neuznáva. Inými slovami, aby sa Putin mohol opierať o článok 51 Charty OSN, Rusko by muselo byť priamo napadnuté, čo nebolo. To znamená, že nemalo právo použiť vojenskú silu proti Ukrajine.
Genocída na Rusoch žijúcich na Ukrajine
Putin sa takisto odvoláva na akúsi genocídu páchanú na Rusoch žijúcich na Ukrajine. Definícia zločinu genocídy je obsiahnutá v článku II v dohovore o zabránení a trestaní zločinu genocídy, ktorý bol schválený valným zhromaždením OSN 9.12.1948. Ten definuje tento pojem ako čin spáchaný v úmysle zničiť úplne, alebo čiastočne niektorú národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú. A to je už silná káva. Avšak každý predsa vie, že civilizovanom svete sa na objasnenie trestných činov v ustálenej právnej praxi vyžadujú dôkazy. Rusko nikdy nepredložilo také dôkazy, ktoré by tieto obvinenia potvrdzovali a rovnako tak odmietlo zriadenie vyšetrovacích tímov v rámci OSN, ktoré by tieto obvinenia vyšetrovať začali. V tomto prípade to však nie je všetko. Aj keby sa jednalo o genocídu, Rusko nemôže podniknúť ozbrojený útok pretože vojenská intervencia v reakcii na genocídu je zákonná, iba ak ju povolí Bezpečnostná rada OSN, alebo ak sa kvalifikuje ako výkon práva na sebaobranu. Sebaobrana už bola vyškrknutá v odseku vyššie a čo sa týka povolenia na intervenciu, BR OSN nikdy také povolenie neschválila. Navyše, Rusko ani o takom kroku medzinárodné spoločenstvo nikdy neoboznámilo. Bez dôkazov sú ruské obvinenia bezpredmetné z čoho plynie záver, že Ukrajina žiadnu genocídu nepáchala a teda toto obvinenie sa dá klasifikovať ako nástroj pre nekalé účely a dosiahnutie cieľov protiprávneho charakteru.
Rešpektovanie územnej celistvosti a politickej nezávislosti
V Budapeštianskych dohovoroch, ktoré sa priamo opierajú o Chartu OSN sa Rusko svojim podpisom zaviazalo, že bude rešpektovať celistvosť Ukrajiny a jej politickú nezávislosť. Po napadnutí však prišiel Putin a Lavrov s ďalšou výhovorkou. Začali tvrdiť, že Rusko sa nezaviazalo k rešpektovaniu štátneho prevratu. Avšak Lavrov akosi zabudol, že sám vyhlásil, že Rusko záväzok vyplývajúci z Budapeštianskych dohovorov rešpektuje. Pri tomto bode je explicitne viditeľné, ako si ruskí predstavitelia sami sebe protirečia. Na jednej strane tvrdia, že rešpektujú politickú nezávislosť Ukrajiny a na druhej strane sami tvrdia, že nerešpektujú štátny prevrat. Akýkoľvek štátny prevrat akéhokoľvek rozsahu je výlučne vnútroštátna a vnútropolitická záležitosť každého štátu, pokiaľ neexistujú dôkazy o porušovaní ľudských práv, ako sú napríklad popravy, znásilnenia, mučenie a podobne. Z právneho uhľa pohladu to znamená, že Rusko nemalo absolútne žiadne právo akokoľvek konať v rámci vnútropolitických záležitostí Ukrajiny, čím porušilo medzinárodné právo ktoré garantuje Ukrajine politickú nezávislosť. Jediné čo Rusko mohlo urobiť je postupovať podľa krokov, ktoré ako povinnosť ukladá Charta OSN. Aby som bol konkrétny, pokiaľ malo Rusko vedomosti o porušovaní humanitárneho práva, malo o tom automaticky oboznámiť medzinárodné spoločenstvo a partnerov OSN, navrhnúť zriadenie vyšetrovacích tímov, ktoré by následne dôkazy zhromaždili a poskytli. Áno, pokiaľ by sa ukázalo, že sa na Ukrajine odohrávajú niektoré z bodov v rámci porušovania humanitárneho práva, stáli členovia BR OSN by museli rozhodnúť o intervencii, alebo iných postupoch proti Ukrajine na zastavenie takých trestných činov. Rusko korektný postup uložený medzinárodným právom však nezobralo na vedomie a obhajuje to primitívnymi výhovorkami ktoré si protirečia.
Súvisiaci fakt o porušení Charty OSN Ruskom
Článok 2 ods. 4 Charty OSN zakazuje použitie vojenskej sily proti inému štátu. Medzinárodný súdny dvor v Haagu tiež stanovil pravidlo, že pomáhanie povstaleckým skupinám v cudzej krajine je zakázané. Tieto zákazy už Rusko hrubo porušilo anexiou Krymu a poskytnutím vojenskej pomoci povstalcom v Luhansku a Donecku. Rusko teda nespĺňa požiadavky na oprávnenie použitia ozbrejeného útoku v žiadnom z právnych bodov.
Na záver dodám, že Putinove klamstvá sú pre aspoň trochu chápavých ľudí naozaj primitívne a absurdné. Všetky vyššie spomenuté body jasne ukazujú kde je pravda.
Matej Galo
Medzinárodné právo
Kandidát na poslanca č. 115
SASKA
