Toto rozhodnutie nepadlo zo dňa na deň, ani v tých posledných dňoch „pred“, ale dozrievalo v nich pomaly, postupne a padlo dávno predtým...
Viem, že počas tejto etapy hľadali, kde ich chce Pán mať, ktorý smer je ten pravý. Verím, že sa podarilo. :)
Ešte by som sa rada podelila o zopár postrehov z týchto udalostí. Všetkých 4 svadieb i vysviacky sa zúčastnila rodina a príbuzní, ale najmä veľké množstvo mladých. Mladých, s ktorými boli životy všetkých týchto „hlavných hrdinov“ úzko späté. Neboli to len priatelia, ale aj (najmä) „decká“, ktorým sa venovali. Či už ako skauti, animátori, asistenti, diakoni... vždy vystupovali v role „staršieho kamaráta“, ktorý poradí, pomôže, vypočuje. Je na tej istej úrovni, a predsa vyššie.
A nikoho z nich toto „ÁNO“, ktoré povedali od „decák“, mladých neoddelí. Možno sa to nedá chápať úplne doslovne, ale... veď manželia určite príjmu deti, ktoré im Pán požehná a kňazi, ako správni saleziáni sa asi robote s detičkami a mladými určite nevyhnú... :)
A tak vám, milá Sonička s Maťom, Kaja s Noskom, Lucka s Palinom, Katka s Jurkom a Ľubo, Peťo, Ondro, Rudo, ale i Robo, Laco, Fero, Marek, Pavol, Stano a Peter (snáď mi odpustíte toto oslovenie, lebo aj keď sme sa nikdy nestretli, už mi po všetkých tých oznamkách pripadáte strašne známi :) želám, aby vás na ceste, po ktorej ste sa vybrali, na ktorej ste tomu svojmu/ tej svojej pred Bohom i Cirkvou, či priamo Jemu povedali „ÁNO“, vždy sprevádzalo veľa Božej milosti, aby ste nikdy neoľutovali, že ste sa na ňu vybrali, aby ste nám na nej boli príkladom a aby sa vďaka vám stal život pre niekoho krajším a vliali druhým silu, optimizmus, nádej, že dobro nevymrelo a že keď budme mať takých skvelých manželov (možno raz aj rodičov) a kňazov, tak ani tak skoro nevymrie... :)
Uf, to bola dlhá veta, ale snáď ste sa z nej vysomárili :)
Foto: Bofo
