Posledné skúšky som porobila až koncom júna, takže prázdniny mi začali normálne. Prvý týždeň to bolo len vegetenie na záhrade.
Druhý týždeň sa súrodenci rozliezli do sveta a ja som zostala doma s našimi. Ocino pôvodne nemohol, tak sme si s maminou vybavili babskú jazdu na Rodos. Nakoniec sa pridal, išli sme traja a ja som si pripadala ako jedináčik. Zaujímavý pocit... ale keď nás je viac, je väčšia sranda :)
Aby to nebola totálna uliváreň, ocko sa staral o športový program. A tak ma vytrepal na rannú dvojhodinovú prechádzku na najbližší kopec, pozerali sme východ slnka, mastili volejbal... ale trochu aj leňošili :)
Najbližší kopec v okolí, ten sme museli zdolať. Šli sme hneď ráno, nalačno, no slnko i tak dobre pražilo...
Ďalší týždeň prebiehala bezprostredná príprava pred táborom, takže som pendlovala medzi záhradou a Bratislavou skoro každý deň. Našťastie to nie je až tak ďaleko.
A potom prišla dlhoočakávaná sobota a Lipnica sa mohla začať. Keby som mala písať ako bolo... trvalo by to véééľmi dlho. Myslím si, že zopár fotiek stačí :)
... v takomto skvelom, vlastnoručne urobenom dopravnom prostriedku, jazdili decká relly po lese...
... vedeli ste o tom, že v aj lete sa dá lyžovať?
... postaviť pod seba takú kopu prepraviek tiež nie je jednoduché...
Brat brigádoval celý júl na jednom Bauernhofe v Rakúsku. Rozhodli sme sa ísť preňho a pár dní tam aj ostať a chodiť na výlety. Najkrajší bol Maltatal - údolie plné vodopádov, nakonci obrovská priehrada a sneh, ktorý sme našli cestou na vrch, vyšší ako Gerlach...
... najmladšia chcela byť nosičkou...
... a takýto sme mali zvrchu výhľad... to nie je plagát :)
Doma som sa zdržala iba pár dní, pretože už ďalšiu sobotu sa začínal Eurizon - stretnutie saleziánskej mládeže Európy.
Bolo nám akčne v krásnej prírode...
... bez diskusií a súťaží by to nebolo ono...
... a samozrejme, omša (v asi 4 jazykoch) nemohla chýbať.
Tri dni brigády a šup na hory! Počas štvordňovej hrebeňovky po východnej hranici sme museli siahnuť na dno svojich síl, ale bolo krásne. Skvelí ľudia, pekná príroda, a tak sme aj ten nedostatok vody, zlé označenie časov a jedno blbé počasie prežili bez ujmy na zdraví. Teda až na tie moje nohy... ale našťasie opuchli až na zastávke v Novej Sedlici. I keď do Humenného som došla len tak-tak :)
Záverečná foto z Kremenca...
Odtiaľ rovno na Donovaly, na klasickú rodinnú dovolenku. Trošku som sa zotavila, pokúsili sme sa zdolať Priečne sedlo v Tatrách (bohužiaľ neúspešne) a zaklincovala to mamina, ktorá okrem množstva hríbov našla aj 2 granáty a nejaké náboje...
Potom dva týždne takej pohodovej brigády a prvý septembrový víkend šups na návštevu Viedne.
...v pozadí UNO-City...
... a neobišli sme ani detské ihrisko :)
Ďalší predĺžný víkend ducháče v krásnom zapadákove, kde bol okrem nás fakt len ten vtáčik-letáčik...
... aj názov bol ako z rozprávky - boli sme v Drábsku...
A ešte svadba dobrých rodinných kamarátov...
Mali sme aj zápis, týždeň som strávila po brigádach a snažila si spraviť čo-to doma... V sobotu som prázdniny zakončila veľkou rodinnou oslavou (bolo nás asi 40), a svadbou ďalšej rodinnej kamošky.
No... bolo to síce viac ako klasických 9 týždňov, ale dosť bohaté, čo poviete? :)
PS: minulý víkend už síce nebol "prázdninový" ale na Festu sme sa pripravovali aj cez ne, nuž si zaslúži byť tu spomenutá :)
... Fesťácka akcia Srdce odfotená z popradskej haly...
Venované všetkým, vďaka ktorým som mohla prežiť také krásne prázdniny. Vďaka za vašu prítomnosť, rozhovory, dobrú náladu... za všetko, čo som sa vďaka vám mohla aj toto leto naučiť :)
foto: archív - domáci, oratko Trnávka, Festa, Christian, Maňo...
