Ono som to vlastne ani nespravil naschvál,prišlo to samo, tak ako aj skutočná zaľúbenosť a tiež dosť nečakane. Tútosobotu (17.3.2007) som mal už naozaj kritickú. Nič sa mi nepáčilo, nič minespravilo dobrú náladu, ba dokonca som sa musel aj pretvarovať na šťastného.Akurát večer to bolo dobré, pretože sme museli osláviť St.Patricks day (deňSvätého Patrika). Sám ani neviem kto to bol, ani čo urobil, ale hlavne, že mádeň na jeho počesť a pije sa pritom pivo. A dokonca som získalrukavice, lebo som vypil dve pivá. Je to úžasné, tie rukavice sa mi fakt hodiaaj keď už je takmer jar.
Okey, naspäťk tomu prečo to teraz vlastne píšem. Sníval sa mi taký čudný sen zo sobotyna nedeľu. Ja mám zvláštnych snov veľa, nad niektorými sa musím často ajzamyslieť a niektoré dokonca aj nejakú myšlienku majú, niektoré sú veľmidivné no tento bol obzvlášť divný. Ani to nebudem písať čo v ňom bolopretože veľa vecí si chcem nechať len pre seba a tie ostatné nie sú ažtaké podstatné. Čo by som asi mal spomenúť, že v tom sne bolo veľablízkych ľudí (blízkych môjmu srdcu) a prostredie bolo úchvatné, hravofarebné, prechádzalo do elegancie, luxusu potom krásna prírodná scenéria, bolotak všetko pekné. Až na jedny sprchy, tie mi prišli ako nejaká vyvrheľskámiestnosť alebo niečo také. Viedli do nich plechové dvere, pričom zvonka boliešte nalakované a pokryté krásnym drevom. Samotné sprchy boli hrdzavétrubky a vyzeralo to tam ako v nejakom pracovnom tábore alebo veľmisociálne ladenom zariadení. Aj keď sa v nich nič neudialo, minimálne si tonepamätám, tak isto zohrali v mojom sne dôležitú úlohu (zatiaľ samozrejmeneviem akú, asi to bolo niečo v rovine pocitu alebo dojmu).
Pár z týchpekných vecí by som ale snáď aj mohol napísať. Aspoň jednu, ktorá mi utkvelav pamäti a v hlave asi najviac. Ono to tá budova bolav podstate hotel a jedna jeho miestnosť bola celá z plyšua bola tam hromada plyšových hračiek, kociek, sedačiek a veľa inýchzaujímavých vecí. Pritom bolo všetko veľmi pestré a našiel som tam rôznetextúry.
No a do tejto miestnosti som prišiels mojou bývalou priateľkou a hrali sme sa s plyšovými kockamia súťažili sme proti nejakým zahraničným návštevníkom o to ktopostaví vyššiu vežu a krajší hrad. Bola to naozaj sranda. Stavať sme mohlikoľko sme chceli. Strop sa vždy prispôsobil. Škoda, že sa nemenil ako tenv Harrym Potterovi, ale to až tak nevadí. Mal som tu pocit ako by som tiepekné chvíle strávené kedysi s ňou prežíval ešte raz a naviac somnebol zaťažený nijakými problémami, lebo som sa tam hral ako dieťa a ničiné mi k životu nechýbalo.
Potomsa v tom sne stalo ešte zopár vecí, už ani neviem či boli silnejšie ako táčo som tu opísal, alebo nie. Ak boli, tak nenapíšem, ak neboli, tak to nestojíza námahu. Nakoniec som sa zobudil ako po každom sne. Nemal som však náladu akotie dni predtým, ale dobrú, možno až skvelú. Ešte k tomu bolo vonku ajpekne, aspoň trošičku. A ja som si ten sen musel ešte v hlavepremietať, lebo by som sa doňho rád vrátil. Teraz tak každý večer dúfam, že sami bude snívať niečo podobné, alebo ešte lepšie.
A zistilsom potom tú vec, ja som sa vlastne zaľúbil. Chýbalo mi to, a preto sa tomuselo stať. Lenže nie do nejakej konkrétnej osoby. Znie to čudne, možno dosvojich snov, do predstavy budúcnosti alebo nejakej vysnenej ženy. Jednu takúsom mal, vysnenú, ale bývalá ju predčila (mm. prečo mi to slovo podčiarkuješ, Word?).No a keďže som teraz takto zaľúbený, do nikoho ale predsa, som aj celkomšťastný. Všade si nájdem niečo dobré, a keď aj nenájdem, tak si niečo takévytvorím. Jednoducho potrebujem byť do niečoho zahľadený, zaľúbený.A pomohol mi k tomu jeden obyčajný neobyčajný sen a trocha slnkahneď z rána. Úžas. Som zvedavý či mi niečo takto pomôže aj s učením.
