Jedného dňa (mohol to byť posledný júlový, aleaj prvý) som sa raz vykotúľal na chodník pred panelák a uvedomil som si, ženie som ten kto som myslel, že som. Preto som radšej otvoril dvere a vrátilsom sa späť v čase. Či už to bolo 5 dní dozadu už teraz nik nevie, alejedno je isté. Stretol som sa so svojim ja v minulosti a bral som hoako seba v budúcnosti. Nedokázal som chodiť, ani sedieť. Žiadna stoličkapre mňa nebola dosť hlboká a vždy som sa vykotúľal. Keď som si raz takrobil niečo na obed, vletela k nám vrana a vyzobala všetko zrno. „Akáškoda!“ povedala mi šálka a pohodila uškom. Pousmial som sa. Šálka bola vždyku mne kamarátska, myslím, že som ju mal vždy rád. Ona bola tiež jedným z dôvodovprečo som sa vrátil v čase. Niečo sa pokazilo, ale nebol som to ja. Čokoládav mojom čokoládovom srdci bola stále čokoládová. Išlo o jej uško. Užto nebolo to, ktoré som poznal predtým. Také priateľské a prítulné, alepritom stále veľmi slušné. No teraz, prednedávnom som videl ako z nej pijeniekto iný. „Aká škoda!“ povedala mi moja druhá šálka, ktorú ale nemám až tak rád.
Myslím, že niečo nie je v poriadku. Vrátilsom sa o 5 dní v čase ale máme stále tie isté záclony. Hrajú dámuakoby to bola väčšia zábava ako šach, ale myslím, že to robia len preto leboich nikto neodsudzuje keď hrajú dámu. Už sa do nich navážajú len hodiny, aletie nemá nikto rád, lebo si robia všetko po svojom. Nerobia to zle, nikdyneurobili nič zlé, ale s nikým sa nedajú porovnať. Myslím, že všetkyhodiny na svete sú si rovné, ale...sú vždy v niečom iné. A neviem čio sebe vôbec vedia také hodiny. Na jednom mieste je ich viac zbytočných.Hlavne ak sa ukazuje, že neukazujú rovnako. Mám s nimi takú príhodu. Išlisme raz oberať listy z javora, keď nám zrazu do cesty vbehla ryba a mysme ju museli oškrieť bokom kolesa kolobežky. Asi sme jej porušili šupiny, alenič nevravela, tak to asi až tak nebolelo. Krvácala, a tak veľmi, ale ničnevravela. Akurát stále otvárala ústa, myslím, že som jej v nich videl ajnejaký háčik, ale to nie je isté lebo všetko sa zbehlo tak rýchlo. Len tam takpokrvácavala a otvárala ústa. Lentilka by povedala, že to je dosť čudné,ale no dajte za pravdu niekomu kto nič nevraví. Potom som ešte v diaľke zbadalaj tú vranu čo nám zjedla zrno. Aj tak sme v ten deň jedli mrkvu, je dobrána oči a tie nemá dnes každý. Keby sme nemali mrkvu, možno by sme rybutrafili celým kolesom a narušili jej vnútorné orgány, čo by bolo nezlučiteľnés jej leteckými schopnosťami. Sranda je, že zrovna keď sme my išli okolo,kráčala po chlebe. Teda po ceste, ale to je slang.
Teraz sa tu kotúľam po izbe a hľadím naodpadnuté uško zo šálky. Aj čajník ho oplakáva. Radšej by mohol zohriať vodu.Ale nechám ho chvíľu na pokoji a prinesiem mu vreckovku. Takú voňavú. Ajsom to naozaj chcel spraviť, ale obuvák ma zarazil. Že vraj je dosť netaktné ísťokolo a nepozdraviť. No nechápal som, ale potom mi to došlo. Mrkva možnopôsobí aj na myslenie. Ale to vlastne nie je ten poznatok. Len som chcel povedať,že vďaka mrkve ten poznatok možno mám. Ide o to.. aký dôležitý je pre násobuvák? Ja som ho nepozdravil, lebo som ho nevidel (a to že vraj mrkva zlepšujezrak, houby). Nevidel som ho lebo som naňzabudol. A zabudol som lebo som ho nepotreboval, takže v podstate zato môžu tenisky, ktoré sa ľahko obúvajú. Zvalím to na ne a nepozdravím hoani nabudúce => budem sviňa, yeah? Nie, nebudem. Ale spýtam sa ho ako sa máa ak neodpovie čo mám spraviť? Mám mu dať za pravdu???? No dajte za pravduniekomu kto nič nevraví, ale predsa ju má.
Aj tak sme všetci jedná veľká lentilka, akurátniektorí sú šálky, niektorí sú závesy a potom aj havrany a hodinky.Toto je možno len spoveď človeka ktorý je ako ostatné lentilky, presne taký istý,no pritom je inej farby a možno trošku inak ochutený. Vnútro je ale to istéa toto je ďalší na zabudnutie odsúdení článok, ktorí nikomu nič nevraví,lebo ľudia nemajú čas rozmýšľať a radšej si prečítajú niečo kratšie v štýle:„Mám pekný deň a som rád.“ To je asi všetko, ale aké to je úprimné, nonie? A hlavne krátke. Dnes je všetko akési až príliš jednoduché, nie akokedysi. Však Appolinaire, Dostojevskij a ďalší týpci. Vás už málokto číta,lebo nad vami treba porozmýšľať.
Bye
