Pred rokom 1840 v Spojenom Kráľovstve neboli žiadne zákony, ktoré by zabraňovali bankám v tlačení vlastných peňazí.
Ako mnoho iných komerčných bánk toho času, Fox, Fowler a spol [1] . boli legálne oprávnení tlačiť vlastné bankovky. Avšak, keď prešiel do platnosti zákon o Charte bánk [2] v roku 1844, žiadna ďalšia novovzniknutá banka nemohla už tlačiť bankovky v Anglicku a Walese a množstvo inštitúcií tisnúcich peniaze postupne padlo po konsolidácii finančného sektora. Fox, Fowler a spol. bola posledná komerčná banka tlačiaca bankovky v Anglicku a Walese až do roku 1921, kedy ju odkúpila Lloyds Bank.
Podľa podmienok vyplývajúcich zo zákona z roku 1844 každá banka stratila zákonné právo tlačiť bankovky až do ich zlúčenia s bankou Lloyds, a tak sa Banka Anglicka stala jedinou inštitúciou v Anglicku a Walese, ktorá tlačí peniaze.
Niektoré komerčné banky v Škótsku a Severnom Írsku si udržali právo tlačiť bankovky, ale len Banka Anglicka môže dnes tlačiť aj rýdze bankovky [3] v Anglicku a Walese.
Teraz ale, takmer celý systém prešiel digitalizáciou a odhaduje sa, že 97% dnes používaných peňazí nie sú nič iné len digitálne čísla, ktoré komerčné banky môžu vytvoriť z ničoho [4] . Väčšina peňazí cirkulujúcich v systéme pozostáva z bankou požadovaného depozitu, ktoré nie sú schválené zákonmi ako súčasť monetárnych zákonov prijatých v 1844.
Všetky peniaze uložené na bankových účtoch tvoria účtovnú položku, jednoducho povedané, ide o čísla v počítačovom systéme. Peniaze požičané klientovi neexistujú dokým klient nepodpíše dohodu o splatení. Až po tomto úkone komerčná banka vytvorí peniaze.
Keď komerčné banky vydávajú pôžičky verejnosti, vytvárajú tak nové komerčné peniaze banky.
Keď zákazník spláca pôžičku, peniaze komerčnej banky sú zničené/znehodnotené, banky si držia úrok ako zisk.
Všetky nové peniaze sú vytvárané z dlhu, sú zničené/znehodnotené po splatení dlhu, a všetko čo ostane je úrok pridaný k pôžičke. A toto je dôvod, prečo peňažná ponuka, dlh a inflácia krajín po celom svete exponenciálne stúpajú a bude tomu tak kým bude existovať politika monetárneho systému.
Desať rokov pred finančnou krízou v roku 2007, peňažná ponuka komerčných bánk narastala o 7-10% každým rokom prostredníctvom tvorby peňazí zo vzduchu, pričom celý akt bol založený na sľube dlžníka splatiť pôžičku + úrok.
Od roku 1980, globálny bankový sektor narástol z 2,5 trilióna dolárov vlastnených aktív na 40 triliónov.
V roku 1980 bolo množstvo peňazí zo súkromných komerčných bánk 20x viac ako v globálnej ekonomike. Do roku 2006 mali hodnotu 75krát väčšiu ako globálna ekonómia.
______________________________________________________________________________________
[1] Pre viac informácii, tu v (angličtine): http://en.wikipedia.org/wiki/Fox,_Fowler_and_Company
[2] Zákon bol vydaný kvôli regulácii tlačenia bankových poukážok a aby poskytol Banke Anglicka isté privilégia na obmedzenú dobu. Viac tu: http://www.legislation.gov.uk/ukpga/Vict/7-8/32 alebo http://en.wikipedia.org/wiki/Bank_Charter_Act_1844
[3] V origináli: sterling bank notes
[4] Poznámka autora: Tu začína bublina na trhu s peniazmi, kedy v prípade, že peniaze sa vytvárajú z ničoho, v obehu je tým pádom väčší objem peňazí a tým pádom je mena viac znehodnotená a súčasne sa vytvára dlh, ktorý vzniká z tohto, ako som na začiatku uviedol "ničoho".
