Hoci nám reklamné agentúry predstavujú odlišný obraz, v súčasnej ekonomike založenej na peniazoch málokedy proces zavádzania nových technológií berie ohľad aj na to, aké to bude mať následky na ľudí - hľadí sa na nás len ako na zákazníkov. V monetárnom systéme je dennou starosťou profit: udržanie si konkurencieschopnosti a sledovanie konečného výnosu a nie blaho ľudstva.
Spoločenské problémy prameniace z masívnej nezamestnanosti ľudí, ktorí sú považovaní za nepotrebných z dôvodu zavádzania automatizácie, sú považované za nepodstatné, ak sa o nich vôbec hovorí a uvažuje. Akákoľvek potreba, ktorú je nutné ošetriť, hrá voči profitu druhé husle. Ak biznis nevynáša, služby sú stiahnuté z trhu. Jednotlivé odvetvia priemyslu sa snažia vylepšiť si svoju konkurenčnú pozíciu na trhu, aby mohli zvýšiť mieru zisku svojim akcionárom. Cieľom spoločnosti založenej na monetárnom systéme nie je podieľať sa na výrobe tovarov a poskytovaní služieb, aby zlepšila životy ľudí. S rastúcim verejným záujmom o skleníkový efekt, kyslé dažde, znečistený vzduch a vodu, a pod. si niektoré spoločnosti taktiež začínajú uvedomovať, že pre udržanie prítomnosti trhu je v ich najlepšom záujme brať ohľad aj na záujmy spoločnosti a životného prostredia. Hoci sú takéto sklony chvályhodné, nepostačujú na riešenie globálnych problémov mrhania, ničenia životného prostredia a zbytočného ľudského utrpenia.
Monetárny systém bol síce užitočný, ale len ako dočasný nástroj, keďže vznikol z dôvodu určenia ceny v prípade zriedkavo sa vyskytujúcich komodít alebo práce vynaloženej pri výrobnom procese. Je samozrejmé, že monetárny systém nahradil barter, ktorý zahŕňal priamy predaj predmetov alebo služieb. Na druhej strane, keďže v minulosti neexistoval žiadny univerzálny štandard barteru, dnes neexistuje žiadny globálny monetárny systém. Jedinci a skupiny, dnes rovnako ako v minulosti, stále potrebujú vymieňať predmety a prácu za dnešný tovar a služby. Nevyvážená distribúcia materiálov, schopností a zdrojov naprieč celým svetom si vyžaduje globálny obchod.
Až do obdobia spred pár desaťročí monetárny systém do istej miery fungoval. Celosvetová populácia 3 miliárd ľudí nemrhala svetovými zdrojmi a energiou až v takej miere ako je tomu dnes, globálne otepľovanie nebolo také evidentné a len relatívne malá skupina jedincov postrehla znečistenie vody a vzduchu. Začiatok 21. storočia však znamenal exponenciálny nárast ľudskej populácie na necelých 6 miliárd ľudí, s čím súviselo ubúdanie zdrojov a zásob energie, globálne otepľovanie sa stalo realitou, znečistenie očividným. Planéta zem je v kríze a väčšina svetovej populácie nedokáže naplniť ani len svoje základné potreby, pretože títo ľudia nemajú prostriedky, aby si zakúpili čoraz drahšie a drahšie zdroje. Peniaze, a nie dostupnosť zdrojov , dnes determinujú životný štandard človeka.
V monetárnom systéme kúpna sila nesúvisí s našou schopnosťou produkovať tovar a služby. Napríklad, v hospodárskom úpadku sú síce CD vo výkladoch, autá na parkovisku, ale množstvo ľudí nemá postačujúcu kúpnu silu, aby si tieto produkty zabezpečilo. Planéta zem je stále tým istým miestom; to len pravidlá hry nie sú potrebné a spôsobujú konflikty, nedostatok a zbytočné ľudské utrpenie.
V dnešnej kultúre profitu neprodukujeme tovar kvôli naplneniu ľudských potrieb. Nestaviame domy na základe populačných potrieb. Nepestujeme jedlo, aby sme nakŕmili (hladných) ľudí. Hlavným motivačným prvkom priemyslu je zisk.
Všetky spoločensko-ekonomické systémy, ktoré poznáme - socializmus, komunizmus, fašizmus a dokonca aj tak často ospevovaný kapitalistický systém voľného podnikania - udržiava spoločenskú stratifikáciu, elitárstvo, nacionalizmus a rasizmus, ktorých základom je ekonomická disparita. Pokiaľ bude existovať spoločenský systém využívajúci peniaze alebo barter, dovtedy budú ľudia a národy hľadať spôsoby, ako si udržať pozíciu diferenčnej výhody. Ak to nedosiahnu prostredníctvom reklamy, siahnu po iných alternatívach, ako je napríklad vojenská intervencia.
Vojna reprezentuje zlyhanie národov na najvyššej možnej existenciálnej úrovni pri riešení svojich rozdielov. Z čisto pragmatického hľadiska ide o najneefektívnejšie mrhanie životmi a zdrojmi, akého sa kedy živá bytosť na zemi dopustila. Tento násilný a surový pokus vyriešiť vzájomné medzinárodné rozdiely nadobudol skazonosný podtext s príchodom rozvoja počítačových termonukleárnych systémov dopravy, smrtiacich chorôb a plynov a hrozby sabotáže národných počítačových sietí. Napriek snahe národov dosiahnuť mier, bohužiaľ, často im chýbajú poznatky, ako dosiahnuť mierumilovné riešenia.
Vojna nie je jediná forma násilia v rozvinutých a rozvojových krajinách, ktorej obeťami sú bežní ľudia len kvôli neprimeraným spoločenským zriadeniam. Máme tu hlad, chudobu a nedostatok všetkého. Do momentu, kedy sa budú používať peniaze, tvorba dlhu a ekonomická neistota, dovtedy tieto podmienky budú živnou pôdou pre trestné činy, neprávosť a zúfalstvo. Papierové vyhlásenia a dohody nezmenia podmienky chudoby alebo neistoty. A nacionalizmus len pomáha propagovať a podporuje separáciu národov a ľudí po celom svete. Dokonca ani podpísanie mieru nezaručí, že sa vyhneme ďalšej vojne, ak nie sú vyriešené a ošetrené základné príčiny konfliktu. Nepoužiteľné aspekty medzinárodného práva majú tendenciu veci len spomaliť. Všetky národy, ktoré si podrobili pôdu po celom svete silou a násilím, by si ponechali svoje teritória a zdroje. Či už si to uvedomujeme, alebo nie, takéto dohody slúžia len ako provizórný odklad konfliktu. Pokusy nájsť riešenia na monumentálne problémy našej súčasnej spoločnosti budú slúžiť len ako dočasná záplata predlžujúca existenciu nepotrebného systému. V tomto svete neustálych zmien to už nie je otázkou toho, či si vyberieme vykonať nevyhnutné zmeny; je priam nutné, aby sme sa chopili tejto šance a prijali a osvojili si nové požiadavky alebo budeme čeliť nevyh-nutnému úpadku spoločenských a ekonomických inštitúcií.
Toto je dilema, ktorej musíme čeliť tvárou v tvár a riešenia, s ktorými prídeme, musia byť odzrkadľovať okolnosti "skutočného sveta". Zdá sa, že neexistuje žiadny iný spôsob len zmodernizovať náš postoj a vydať sa novým smerom s tým, že staré hodnoty ponecháme zašlým civilizáciam. Žiaľ, to ale nedosiahneme, ak budeme živiť existenciu globálnej ekonomiky.
