Zmysly
Hľadiac do myslí svojich snov
aj v bdelom stave krívd bez slov
tam, kam
nik neprenikol sám.
Pohľad na seba nezniesol som,
odraz v zrkadle praskol,
a ten čo tápal v odraze do Neznáma
so mnou sa hádal…
…a ja s ním
o konci mojich prvých dní,
o nekonečnom priestranstve,
tak rozčeril som svet neznámemu mne jasným,
pohybom rúk na hladine
Dotknúc sa prahu krajiny tieňov
tam,
kde horký vzduch rozlieha sa sieňou
v nás,
kde len chladné duše bez citu vošli;
obzerajúc sa v čase spätne do minulosti
na sny ktoré si snil,
ktoré nenaplnil si,
rovnako ako všetky slová,
ktorými sľúbil som, že nepoddám sa
ako času, tak i stereotypu života
Cítiac ťarchu sveta,
keď
kľačal s krížom na ramenách;
keď
nemienil vzdať sa bez boja veriac,
že práve tak spasí nás.
Vediac, že len vyvoleným zjaví sa;
že len tak cestu do Raja zvestovať zdarí sa!
Vidiac vývin každého jedinca,
len
čo na zrod sveta pomyslia,
len
nemajúc odvahu na zdolanie oceána,
v rozbroji s mračnami melódie a zákutí,
ako nočná plejáda hviezd
so splnom pri prechádzke
odkráčal som s pokornou mysľou
Mlčiac s prázdnymi krpami,
čo
nútia ma premýšľať nad lžami,
či
naozaj sme v pokušení so zákazmi,
pútajúce naše telo do okov reťazí,
bez nádeje na únik a možností,
kde nám sa i najbelejšie ruže
zdali počernejšie
Myslím, že už je čas,
neostať v tieni stáť a ukázať,
čo ostalo klamlivo zodpovedané
snáď i po stý ráz,
zakaždým prerátavajúc sa,
že zmyslami vše dá vyriešiť sa!
