Hriešny hnev
Dvere od hriešnej cely
do tmy sa rozostreli
Na prahu stál piaty hriech
V mojich rukách čistý lieh
„Zhasni svetlá a počúvaj hlas
keď do zámku kľúč vkladáš
Zhasni svetlá, spomeň na to
vše, čo život ti dalo!“
„Smútku tichých rán
sám nesmelo odolávam
a s hriechom v dlaniach
všemu statočne vysmievam!“
„V opojení zabúdaš
na vše spaľujúcu zášť
V odpustení pobadáš
pokoj v duši, čo hľadáš!“
Svetlá lámp razili si cestu
k mnou prekliatemu miestu
Dážď vyklepával morzeovku
z tváre zmyl čiernu smolu
Spoveď nemých pier
šírila po prázdnom byte
cťou hľadaný mier
šeptajúc: „Čas na hnev príde.“