Listy
Lúči sa navždy
s vedomím,
že už nikdy
nebude s nimi,
s vedomím,
že ho nahradí
po spánku iný
Rosa rána na hodinách čo zastavili čas
len aby sa mohli vrátiť a rozlúčiť sa
so svojím životom,
nad osudom
s bolesťou tŕňa čo zabodáva sa
a po ňom rana
zradná, na spomienku ostáva
Prvý list na zemi leží nehybne
a sám vie čo nastane
vidí že sa mení
v čosi čo nikdy neveril
a pochopí,
že to čo sa deje
prichádza s varovaním, bez nádeje
na návrat k starým časom
ako starý dobrý nárok,
prial by si opäť byť súčasťou
toho čo my ľudia nazývame krvavý strom
no s odlúčením i ostatných
badá na sebe črty času,
črty dní známych
keď prepadal slzám padajúci na chladnú zem,
ku dnu,
žily mu schnú
on červená sa
ako v prvé dni, keď pri ňom kvet rozkvital
keď lupienky treli sa o jeho ostré čepele
a on otočený správnym smerom, dotýkal sa ho jemne
