Nedbám ďalšie múzy,
kým ty, pri mne, tu si!
Si soľou, si chleba!
Má k žitiu potreba!
Na každom slovku ľpiem,
kým ten taj neuzriem,
čo skrýva očí pár:
Radosť, či nehy svár?
Dotýkať sa zeme
- to už dávno vieme!
Čo tak sna dotknúť sa?
Tam Láska ‘boch spúta!
Ja našiel Ťa v dave,
sťa myšlienky hravé.
Pero a list v dlani
stoja nám na stráži!
Polnoc nám odbila -
posledná hodina;
noc ďalšia zhasína
i beztak mrazí ma!
Nový deň s úsvitom
nevítam pohľadom,
aký si zaslúži,
bo kradne mi just sny
Sny s tebou, drahá!
Sny, kde sme my dvaja,
naveky spútaní
sľubom čistej lásky.
Každé ráno sedím
u vchodových dverí.
Tam čakám celé dni,
tvoje sladké pery!
Každú noc usínam,
v mysli Ťa objímam
s myšlienkou na perách:
„Prečo si ma zviedla?“
„Či nebolo by snáď
lepšie bez bôľu nám?
Prečo sme sa stretli?
Ja žijem, ty´s v nebi.“
