Mozaika pocitov
Kto pozná správne odpovede?
Kto si trúfne na spovede?
Čo je správne a čo smie sa?
Kto zriekne sa emócií?
Veď bez lásky sme bezmocní,
ako vtáčatá bez peria
Dážď zmýva ti slzy z tváre
zarýva do dlane prázdnej
bez polovičky tej pravej
všetko zdá sa byť tak márne
Život je spurný, plný omylov,
preto nehráš už viac mozaiku pocitov?
„V šachu tiahla si prvá figúrkou,
poznala‘s pravidlá mozaiky pocitov?“
Do noci sa naše telá zahalili
myseľ ti trpké myšlienky zaplavili na dni,
keď dýchala si jeho ústami
na chvíle, keď ťa jeho slová spútali
Život je skúpy, často od splínov
preto odmietaš hrať mozaiku pocitov?
Vzal ti kráľa a menoval ťa kráľovnou
no ty si sa bála mozaiky pocitov
Rozhodla sa viackrát neukradnúť maličkosti
cenné z bytu cudzích duší
Vzdala sa tak mozaiky pocitov
Dovolila si umrieť na lásku
Veď nevedela čo sa smie a čo sluší,
keď podľahla mozaike pocitov
