Niekto sa na hviezdy díva
V regióne splínu a neverných
s náboženstvom pre nezrelých
veril by človek aj srdciam nejedlým
Ale aj tam, kde končí sa vernosť,
kde čas odmieta dodržať striedmosť,
kde samota pri západe slnka vyčíňa
tam niekto sa i cez deň na hviezdy díva
Aj keď sa niečo krásne na prvý pohľad zdá
v samote vlastného výsmechu zmieta sa
a keď sny ametystovo ráno rozbrieždia,
lúče anjelské pohladia len skromné tváre z miesta
Univerzum nevečný
sám so sebou splýva niekedy,
realite si nebridí,
nevníma ju a len o družke družnej sníva
veď je jedným z mála z tých
čo na hviezdy sa díva
no pred osudom sa
ako mnohí z nás skrýva,
vediac, že raz
aj jemu zvonec zaspieva.
Lži ležiace na stole, čo oklamané spuchli,
poslednú sviečku pre hanbu od pýchy sfúkli
a v tmavom kúte pri budíku zívajú,
keď hviezdy rozpačito sa dívajú
Obdiv si zaslúži trúfalosť čo v nás tkvie,
veď horela kým sami sme
prišli na veci neoddeliteľné,
keď tiene mihotajúce sa po stenách
dospeli na miesta,
podali si ruku a ich výčitka,
že sú tak tmavé donúti nás
nad otázkou zamýšľať sa…
…či niekto sa na hviezdy díva
