„V prach sa raz obrátiš!“ škrekot čísi zaznel
„Odkial’s tam sa vrátiš, v svej ľudskej podstate!“
V bezvetrí zástavy zvisli, erbom v tvári
pot rukoväť mrazil, čepeľ soka pálil
Na holom konári, sedí tvor dvoch zemí
vojaci hmlou hnaní, v šiat smrti odetí
zreli v oku odraz konca sveta obraz
sťa od smrti odkaz, zvestovaný sto ráz
Nenávisť človečia vzala duch stvorenia
žilnaté dni ´venčia krajinu stvorenia
Červené stopy v poli, čierne perie krídel,
s úsvitom prichodí i do ľudských sídel
Zleteli havrany na bojisko padlých
plameň cti sa tratí v očiach chrabrých
Hlas zbraní utíchol priškrtený v kŕči,
duše bojovníkov schová v perí z krvi
Záblesky obrazov zlomených konárov
v búrke života snov na ceste za pravdou
tiahlo sa mĺkvou tmou s vôľou ebenovou
vojsko nemých duchov spútané večnosťou
„Z prachu’s bol stvorený!“ škrekot čísi zaznel.
„Odkial’s hneď spomeň si, by’s svých predkov našiel!“
Zdvihol vietor tváre, vstali hviezdy z pláne,
nov otvoril bránu na havraniu stranu
