Protesty vo Švédsku, ktoré začali 19. mája 2013, vyvrcholili násilím trvajúcim štyri noci za sebou
Po tom, čo sa nepokoje z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti mládeže a chudoby rozšírili, bola polícia nútena zakročiť proti radikálom, keď sa autá na štokholskom predmestí ocitli v plameňoch.
Stovky mladých ľudí vypálili reštauráciu, podpálili vyše 30 áut a zaútočili na políciu v štvrtú noc nepokojov prebiehajúcich na predmestí Štokholmu, čím len šokovali celú krajinu, ktorá sa síce vyhla najhoršej finančnej kríze, ale zlyhala v riešení nezamestnanosti mladých a v neochote riešiť otázku žiadateľov o azyl.
V stredu sa násilie rozšírilo naprieč celým hlavným mestom. Rozzúrený dav mladých ľudí pochodoval ulicami predmestia, hádzal kamene, rozbíjal výklady a okná a poškodzoval autá. Polícia v južnom meste Malmo informovala, že dve autá boli podpálené. Mediálne správy oznámili, že policajná stanica v južnom predmestí Štokholmu, v Rågsved, bola podpálená.Policajné zložky na mieste zadržali niekoľko ľudí. Nikto nebol našťastie zranený. Demonštranti neuposlúchli výzvu miestneho starostu, aby sa upokojili. Večer nazúrený dav ľudí pokračoval v štvordňovom ničení obchodov, škôl, policajnej stanice, umeleckého a remeselníckeho centra. „Nadobúdam pocit, že musíme byť na viacerých miestach naraz,“ povedal Towe Hagg, hovorca štokholmskej polície. Počas posledných útokov bol zranený jeden policajný dôstojník a päť ľudí bolo zatknutých za pokus o podpaľačstvo. Selcuk Ceken, ktorý pracuje v mládežníckom centre v obytnej štvrti Hagsatra, povedal, že 40-50 mladíkov hádzalo kamene na policajných dôstojníkov a predtým ako utiekli, rozbili okná.
Povedal, že výtržníci mali okolo 20 rokov a boli dobre organizovaní. „Je ťažké povedať, prečo to robia. Možno je to tým, že sú nahnevaní na zákony a poriadkové zložky, a možno je to tým, že sú naštvaní na svoju vlastnú osobnú situáciu, ako je nezamestnanosť alebo na to, že nemajú kde žiť.“
Výtržnosti sa rozšírili následne po tom, ako polícia zavraždila 69-ročného muža, ktorý sa oháňal mačetou na predmestí Husby tento mesiac (máj 2013), čo vyústilo v obvinenia policajnej brutality. Protesty sa potom rozšírili do ďalších chudobných predmestí Štokholmu.
„Máme možnosť vidieť spoločnosť, ktorá sa postupne rozdeľuje a priepasť, ktorá vzniká z dôvodov sociálnych a ekonomických, sa zväčšuje,“ povedal Rami Alkhamisi, spoluzakladateľ Megafonen, skupiny, ktorá pracuje na zmene spoločenskej situácie na predmestiach. „A najviac to zasiahlo miestnych…vzniká nám tu inštitucionálny rasizmus.“ „Dôvod je jednoduchý: Nezamenstnanosť, bytová otázka, nedostatok rešpektu k polícii,“ vyjadril sa Rouzbeh Djalaie, editor novín Norra Sidan. „Stačila drobnosť, aby sa začali nepokoje, v tomto prípade to bola ale streľba.“
Djalaie potvrdil, že polícia často zastavovala mládež na ulici kvôli overniu totožnosti. Počas protestov sa dopočul, že polícia nazývala mladých „opicami“. Televízne zábery horiacich áut šokovali celú krajinu, ktorá bola až donedávna hrdá na svoju dobrú povesť v oblasti sociálnej spravodlivosti, ako aj v pohostinnosti utečencov z vojnou okupovaných území. „Chápem, že obyvatelia žijúci na predmestiach a v Husby sa boja o svoje životy, že sú nahnevaní a zúfalí,“ povedala ministerka spravodlivosti, Beatrice Asková. „Chápeme, že vylúčenie zo spoločnosti je veľmi závážnou príčinou mnohých problémov.“
Po desaťročiach praktizovania švédskeho modelu, čo predstavovalo štedré sociálne dávky, Štokholom zredukoval úlohu štátu od roku 1990, a tak urýchlil nárast nerovnosti akejkoľvek vyvinutej ekonomiky spomedzi štátov OECD. Hoci si drží Švédsko stále priemernú životnú úroveň, jednu z najvyšších v Európe, ani jednej vláde sa nepodarilo znížiť dlhodobú nezamestnanosť mladých a chudobu, ktorá ešte viac ovplyvnila komunity imigrantov.
Približne 15% populácie je narodených v cudzine a spomedzi nich sa úroveň nezamestnanosti blíži 16%, v porovnaní so 6% domácich/pôvodných Švédov, podľa dát OECD. Nezamestnanosť mladých v Husby so 6% je dvojnásobne vyššia ako priemerná nezamestnanosť v celom hlavnom meste.
„Ľavicové bulvárne noviny, Aftonblader, tvrdili, že nepokoje predstavovali “obrovské zlyhanie“ vládnej politiky, ktoré podnietilo vzostup giet na predmestí.
Ako nezamestnanosť narastala, proti-imigrantská strana Švédski Demokrati (Sweden Democrats party) postúpila až na tretie miesto v prieskume verejnej mienky pred parlamentnými voľbami plánované na ďalší rok, čím len reflektovali obavy mnohých voličov, že čiasočnú vinu na týchto nepokojoch nesú imigranti. I keď mnohí z imigrantov pochgádzajú zo severského prostredia, alebo sa kultúrou a jazykom blížia Švédsku, debata sa prevažne zameriavala na chudobných utečencov zo vzdialených vojnových zón.
Z celkového počtu 103 000 imigrantov za posledný rok, 43 900 si podalo žiadosť o azyl, a viac než 50% z nich čakalo na súhlas od roku 2011. Skoro polovica týchto utečencov prišla zo Sýrie, Afganistanu alebo Somálska, a dostanú aspoň prechodný pobyt.
Spomedzi 44 priemyselných krajín sa Švédsko radí na štvrté miesto v celkovom počte žiadateľov o azyl; a obsadilo druhé miesto v pomere “domáci obyvatelia-žiadatelia o azyl“, podľa údajov zo Spojených štátov. Buzerácia zo strany polície už bola raz tohto roku predmetom sporov, keď policajné zložky boli obvinené z toho, že pri overovaní totožnosti si v metre vyberali ľudí tmavšej pleti.“
Ďalšie nepokoje v Brazílii, Turecku a Indonézii (17. jún, 2013)
„Bol to veľmi nepokojný rok pre najhorúcejších kandidátov prichádzajúcich na svetové trhy.
Môžeme určiť dva smery, ktorými sa budú uberať tieto krajiny.
Prvým je spomalenie v komoditách a Číny, čo by malo dominový efekt pri náraste spomedzi mnohých ekonomík orientovaných na export komodít.
Druhým faktorom je nárast dolára a amerických úrokových sadzieb, čo zapríčiní obrat toku investícií a že sa opustia trhy týchto najhorúcejších kandidátov.
Ale je treba dodať, že sme svedkami nestabilného rastu.
V Turecku už prebiehajú niekoľko týždňov protesty.
Južná Afrika zápasila s protestami baníkov celý rok.
Brazíla zažila nepokoje sčasti kvôli nárastu poplatkov za cestovné na autobus.
Momentálne už prebiehajú protesty aj v Indonézii kvôli plánovanému zvyšovaniu ceny palív.
Podľa AP[1] parlament sa chystá anulovať dotácie, čo vyústi do 33%-ného nárastu cien na pumpách.“
[1] informačná agentúra USA
