Avantgarda života

Slavik som a zlá tá moja klietka zlatá drótom tkaná zobákom mojim a spievať neviem už neviem ani za čím si stojim. Havran zrána som bez duše a s pamäťou slona, zapredám sa pre klietku a doplazím sa čierny do kostolnèho zvona? Tučniak mi neporadí už odišiel z môjho sveta aj ked si myslím, že viem aká je jeho životná nedopovedaná veta. Vrabce len vidia, smejú sa závidia, pravda ich je krátka, prišli dzobli v mojom čase sa stratia, je zopár takých čo vravia si bratia, no tučniaka mi v živote zďaleka nenahradia stratený čas mi nenavrátia. Asi letím vysoko no dnes mám pocit, že po avantgarde príde zas baroko a štastie pozemské bude ako láska naoko štastia málo napokon za ženskú túžbu zaplatíme prorokom a zmení sa let na chôdzu rok za rokom krok za krokom. Vyďobem trávu a narastie znova, myšlienky o raji zostanú slová, pomôže tráva či kosa nová keď ja básnim o práci, cieľoch a štastí a kosa budúcnosť nemá, na otázky o sebe kričí či zostáva nemá... Rozum stratím zachvíľu city počúvam, verím na slová moje si ty a zajtra vrátim greckym uvidime o par rokov za kym pojdem a plakat budem pred kym....