Jadrová energetika SR

Slovenská republika je s podielom výroby elektrickej energie v rámci Európskej únii veľmoc. Vyšší podiel má už len Francúzsko. Z tohto pohľadu je pre našu krajinu mimoriadne dôležité, aby bolo jadro zaradené medzi obnoviteľné zdroje energie a otvorila sa tak cesta ešte väčšej podpory našich atómových elektrární. Nakoľko uhlie sa stáva pre predstaviteľov únie neprijateľné ( na Slovensku vyradenie elektrárne v Novákoch z prevádzky v roku 2023 je hotovou vecou ) a takú istú rétoriku razia aj predstavitelia vlády na Slovensku, je dôležité podporovať ten segment energetiky, ktorý je dlhodobo udržateľný a nezanecháva uhlíkovú stopu. V súčasnosti prebieha dostavba 3. a 4. bloku atómovej elektrárne v Mochovciach. Tento rok by sa mal spustiť tretí blok a do dvoch rokov po spustení tretieho aj štvrtý blok ( podľa môjho názoru až príliš optimistický čas spustenia ). Oba bloky budú mať inštalovaný výkon 471 megawattov a budú zabezpečovať 13 percent celkovej spotreby na Slovensku. Z ekologickej stránky sa ročne ušetrí sedem miliónov ton emisií CO2, čím sa výraznou mierou prispeje k cieľu EÚ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Taktiež dostavba vytvára priamo a nepriamo 15 000 pracovných miest, čo je mimoriadne dôležite z pohľadu rozvoja regiónu. Platy a príjmy plynúce z dostavby sú z pohľadu priemeru na Slovensku omnoho vyššie a táto skutočnosť pozitívny vplyv na spotrebu v rámci celého Slovenska, keďže sa na dostavbe podieľajú spoločnosti naprieč celou krajinou. Pre ďalšie navýšenie podielu výroby elektrickej energie z jadra je bezpochyby zaujímavý projekt výstavby nového bloku ( ľudovo V3 ) v Jaslovských Bohuniciach. V lokalite Jaslovské Bohunice bol prvý blok JE V1 bol uvedený do skúšobnej prevádzky v decembri 1978 a druhý blok v marci 1980. Na základe uznesenia vlády SR č. 801/1999 a v súlade so zmluvou o pristúpení k Európskej únii bol 1. blok JE V1 definitívne odstavený z komerčnej prevádzky 31. 12. 2006 a 2. blok 31. 12. 2008. Jadrová elektráreň V1 je v súčasnosti v etape vyraďovania. V plnej prevádzke sú bloky V2. Elektrická energia sa tu vyrába v dvoch blokoch s tlakovodnými reaktormi typu VVER 440/V-213, ktoré boli k energetickej sieti pripojené v rokoch 1984 a 1985. Začiatkom nového tisícročia prebehol program modernizácie a zvýšenia výkonu, ktorý bol ukončený v roku 2010 zvýšením výkonu na 505MW na každom bloku Atómovej elektrárne. Životnosť týchto blokov je cca 60 rokov. Počas prvej vlády Róberta Fica sa začala diskusia o výstavbe nového bloku V3 v Jaslovských Bohuniciach. Oficiálne sa s projektom výstavby začalo v roku 2008 prijatím uznesenia vlády SR č. 948/2008 Nový jadrový zdroj v lokalite Jaslovské Bohunice. Tento proces postupoval ďalšími krokmi až dospel k dôležitému míľniku, ktorým bolo vydanie záverečného stanoviska k projektu nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice. Ministerstvo životného prostredia odporučilo realizáciu navrhovanej činnosti z hľadiska jej vplyvov na životné prostredie. Myslím si, že výstavba nového jadrového zdroja je veľmi dôležitá z dvoch hľadísk ( ekonomického a strategického). Ekonomický prospech je bezpochyby významný. Množstvo vytvorených stabilných pracovných miest v sprevádzkovanej elektrárni ( oveľa vyššie príjmy ako je priemer v národnom hospodárstve ), ale aj vysoký podiel domácich dodávateľov a subdodávateľov, ktorí sa budú podieľať na výstavbe nového jadrového zdroja ,, vráti " formou dane zo zisku a tým, že peniaze ,, ostávajú" ( vo forme domácej spotreby ) na Slovensku časť rozpočtu z výstavby naspäť. Zo strategického hľadiska by Slovenská republika sa stala významným exportérom elektrickej energie, čo v časoch keď sa predpokladá narastajúci dopyt po elektrickej energii ( z dôvodu elektrifikácie automobilového priemyslu ) nie je zanedbateľný prvok prečo podporiť výstavbu. Taktiež môžeme sledovať hrozbu ,, Blackoutov" v Európe, keďže často zlyhávajú práve obnoviteľné zdroje elektrickej energie. Posledná takáto udalosť sa odohrala v januári tohto roka. Nastala situácia, že v dôsledku výpadku rozvodne v Chorvátsku sa rozpadla európskej energetická sústava na dve časti. Na severozápade Európy bol v jeden moment nedostatok elektrickej energie a na juhovýchode prebytok vo výške okolo 6,3 gigawattu. Tento stav takmer zapríčinil k rozsiahli výpadok dodávok elektrickej energie na celom európskom kontinente. Od absolútnej katastrofy nás zachránil práve dostatok záložných zdrojov, predovšetkým konvenčných elektrární (plynových, uhoľných či jadrových), ktoré mohli okamžite zvýšiť svoju výrobu a zabezpečiť tak stabilitu celej siete. OZE majú určite svoju budúcnosť, ale nemožno zabúdať na bezpečnosť sústavy, ktorú aktuálne zabezpečujú práve konvenčné elektrárne”. Silné zázemie energetiky u nás v jadrových elektrárňach by mohlo napomôcť k stabilizácii siete a účinnému predchádzaniu možných ,, blackoutov". Samozrejme jadrová energia má aj svoju druhú stránku. Nehody, ktoré sa odohrali v jadrovej elektrárni Three Mile Island, kde rádioaktívny oblak zasiahol oblasti vzdialené od miesta nešťastia aj niekoľko sto kilometrov. Viac než 200.000 ľudí museli evakuovať. Jeden človek zahynul a asi 100 ľudí bolo hospitalizovaných a predovšetkým obrovská nehoda v Černobyle dávajú do rúk odporcom jadra istotne argumenty prečo nie. Avšak pri dnešných maximálnych bezpečnostných opatreniach ( dovolím si povedať, že po Fukušime vyšpičkovaných do ,, dokonalosti " ) , spôsobe ukladania vyhoreného paliva, je podľa môjho názoru oveľa viac pozitívnych argumentov za posilnenie úlohy ,, jadra " v našej energetike ako tých proti. Je predovšetkým na odborníkoch, aby prinášali otvorenú diskusiu o všetkých stránkach jadrovej energetiky a komunikovali ju smerom k verejnosti. Občania musia mať dostatok informácií, aby si vedeli urobiť svoj názor založený na prísune informácií z každej strany ( pre aj proti ). Diskusia, čo sa týka jadra je dôležitá a bezpochyby náročná, nakoľko sú argumenty za aj proti, ale musí byť vždy vedená odborne a vecne bez politických zaújmov.