Tentokrát som sa rozhodol, že pôjdem autobusom, veď nebudem musieť prestupovať , vydržím tu dlhú cestu. Takže celá cesta trvala 9 hodín. 9 neskutočne dlhých hodín. Nakoniec som si povedal,že posledný krát. Najväčší gól bol, keď som musel prestupovať v Brne na iný autobus, na autobus ktorý mal svoje najlepšie časy už dávno za sebou. A týmto autobusom sme šli tri hodiny z Brna do Prahy.
Večer o pol ôsmej som teda konečne prišiel na Florenc. Vystúpil som celý dolámaný, zničený, ale šťastný že som tu. Ubytovanie som mal v časti Praha - Vinohrady. Metrom je to nejakých 20 minút aj s prestupovaním.Metro bolo komplikované, toľko som sa nahrešil, kým som pochopil čo a ako. Nakoniec som sa aj tak musel opýtať jednej milej pani.
Ubytovanie bolo príjemné, páčilo sa mi.Pripadal som si ako vo filme, Apartmán bol vybavený všetkým možným. Kým som sa vybalil, zoznámil s miestom bolo už dosť hodín. Aj keď ma lákalo niekam vyraziť, rozhodol som sa , že predsa len ostanem na izbe, vyspím sa a “ráno” keď vstanem sa poberiem do mesta.
Ráno, ráno a nakoniec bol obed :D Večer som si nič nekúpil na jedenie, takže hladný a smädný som sa pobral do mesta, hľadať niečo pod zub. A tak začalo moje krátke dobrodružstvo. Poviem pravdu, po prvýkrát som bol sám v takom veľkom meste. Dosť som sa aj bál, no na druhej strane ma lákala tá predstava samostatného života. Obed Macdonald, večera Macdonald…., vlastne inde som asi ani nejedol.
Celú sobotu som chodil a navštevoval miesta, ktoré som videl niekoľkokrát. Karlov most, Pražský hrad, Orloj a mnoho ďaľších miest.Chcel som si ich prejsť pomaly, potárať sa a vnímať tu atmosféru. Mal som jedno šťastie, že akurát začalo babie leto, takže bolo teplo a krásne. Kedže som do mesta prišiel len poobede, všade už bolo plno ľudi. Pamiatky som prešiel čo ďalej? Bol večer a bol som hladný, takže opäť Macdonald a nočné fotenie Prahy, na ktoré som sa tešil najviac. To, čo som videl a čo som nafotil, ma strašne potešilo. Nočné farby Prahy a to osvetlenie bolo krásne. A tých ľudí. Mýslim, že ich bolo ešte viacej ako cez deň a to vážne nepreháňam.
V Nedeľu som hľadal miesta kde som ešte nebol, alebo miesta ktoré som navštívil len okrajovo. Tak som si vybral Václavské námestie ( sestra sa mi posmievala, že som tam nebol), Havličkové sady, ktoré sa nachádzali v mieste ubytovania a ešte nejaké záhrady ale Ich názov si nepamätám :D Tentokrát som naozaj vstal ráno, mal som už aj nejaké jedlo A tak plný síl - znova metro, znova pamiatky.
Možno by som potreboval viacej času, dva dni na pozretie Prahy sú málo, určte je tam ešte veľa miest na obdivovanie. Možno nabudúce.
Keď som tu bol pred rokom, zdalo sa mi že som toho navštívil viacej. Okrem známych miest, som stihol aj nejaké múzea. Ako napríklad múzeum voskových figurín, Madame Tussauds a múzeum stredovekého mučenia. A to všetko za jeden deň. Kde nastala chyba? Určite dlhší spánok a hlavne to že tento krát som tu bol sám a dosť som sa strácal.
Vrátim sa naspäť. V nedeľu večer som už bol taký unavený z chodenia, že som sa rozhodol sadnúť si na lavičku a len tak pozorovať mesto a ľudí. Bolo to iné. Premňa zaujímavé sledovať, ako sa ľudi ponáhľajú,toľko rôznych príbehov. Mal som chuť ostať tam navždy. Bohužiaľ realita je kruta a bolo nutné vrátiť sa naspať na ubytovanie, ráno som totiž musel vstávať skoro na autobus. Večera na izbe, potom TV a spať s plnou hlavou myšlienok.
V pondelok ráno som cestoval tým istým autobusom, vážne posledný krát. Cesta bola neskutočne dlhá a tie moje kolená. Víkend sa skončil a ja som sa o niečo šťastnejší vrátil domov.
