Nie je na tom nič zložité. Kto chce, hľadá spôsob, kto nechce, hľadá dôvod. Jedna veta a toľko pravdy. A pritom by stačilo snažiť sa trochu menej a občas možno viac, podľa potreby. Neprikladať do ohňa, keď je plameň vyšší ako na Jánskej vatre.
Život je kurva. Počúvaš to z každej strany. Nič sa ti nedarí, tvoj svet má viac dier ako cesty po zime. Všetko akousi zhodou okolností stojí zrazu proti tebe. A ty nevieš, pod ktorú posteľ sa máš skôr schovať. Klopeš na dvere Strachu a Zlej Nálade a je ti jedno, že zrovna nie sú v harmonograme. Vzdať sa bez bitky a Nádej pochovať na posledné voľné predplatené miesto na cintoríne. Bez omše.
Myslíš si, že ti pomôže byť doma, v kruhu blízkych priateľov. Menovite s Depresiou, Smútkom, Sebaľútosťou. Ó, kto to zvoní? Žeby Pocit Viny? Stiahnete spolu dve fľaše vína a nakoniec ťa prestanú baviť. Vyhodíš ich von a spokojne si ideš ľahnúť do prázdnej postele. No ráno sa zobudíš a zas sú tu s tebou. Tľapkajú ťa po pleci a hovoria ti: „Je to nahovno“, „Je to aj tvoja chyba“, „Už to nikdy nebude lepšie“. Povieš si, niečo na tom bude. A dáte si repete včerajšieho bezradného večera.
Život je kurva? Nie. To len ty ho obliekaš do minisukne a trička s hlbokým výstrihom a posielaš ho postaviť sa k ceste s červenou kabelkou v ruke. A on tam bude stáť, až kým si nepovieš, že to nemá význam. Radšej ho prezleč do pohodlných teplákov a sadnite si spolu na gauč pred televízor. Urobte si čaj a smejte sa na príhodách z minulosti.
Spomeňte si, aké to vie byť skvelé s Úsmevom a Dobrou Náladou. Nechaj ho nech ťa naučí, že je podstatné venovať sa ľuďom, ktorí ťa majú radi a vážiť si tých, ktorí si ťa vážia. Počkaj až ti pripomenie, že trápiť sa nemá zmysel. Radšej uvoľni miesto vedľa seba človeku, ktorý za to bude naozaj stáť. A všetkých svojich (ex)priateľov nechaj žiť si svoj vlastný život.
