Od tej upršanej soboty. Od vtedy chodíš von bez dáždnika. S prvou kvapkou si zatvárala oči a zimomriavky ti robili spoločnosť. Cítila si jeho bozky, jeho vôňu, dotyky. Cítila si niečo, čo nevieš opísať slovami, no páči sa ti to. Neschovala si sa do najbližšej zastávky ako ostatní. Stála si tam, na daždi a nechávala sa hladiť spomienkami.
Vždy keď začalo pršať, ruky ste si stlačili silnejšie. Niekedy ste behali po daždi a zbierali kvapky vody do hrnčeka. Kto mal viac, víťazil. Veľa krát ste pretelefonovali upršané noci, keď ste boli ďaleko od seba. Občas ste mokli spolu len tak, pretože ste to milovali. Raz ste si dokoca zopakovali ten deň, nachystali stan na jednu zo spoločných upršaných nocí. Bolo to krásne a daždivé, také, aké ste to mali radi. Len tak sa prejsť ráno po búrke po lese a pozorovať pariace sa hory. Chceli ste sa nadýchnuť toho mokrého vzduchu, smiať sa, radovať, milovať. Chceli ste toho veľa.
Keď bude pršať, spomeň si na to. Na tie mesiace radosti a šťastných úsmevov. Nemysli na to, že to skončilo. Vždy, keď bude pršať, usmej sa na zamračenú oblohu a ďakuj, že si to mohla zažiť - byť, aspoň chvíľu, naozaj šťastná.
