reklama

Cesta okolo Ameriky za 80 dní - 18.časť – Orlando

Putovanie naprieč Spojenými štátmi, Kanadou a Mexikom. Spomienky na najúžasnejšie dobrodružstvo nášho života

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Na letisku v Cancúne sme si ešte dopriali posledné burito a pomaly sa vybrali nazad do USA. Let ušiel opäť rýchlo a boli sme nazad vo Ft. Lauderdale. Tentoraz bolo to čakanie podstatne dlhšie, ako po iné razy. Prileteli sme po šiestej a na letisku sme strávili asi dve hodiny, kým sme sa dostali na rad na imigračnom. Našťastie chlap nič neriešil, pozrel nám do pasov, spýtal sa pár obligátnych otázok a mohli sme ísť. Až to kričalo z jeho tváre, ako ho to tam náramne baví. Odviezli sme sa shuttle busom na parkovisko a nasadli do nášho tátoša. Po vyše dvoch mesiacoch sme už mali na zadnom sedadle bordel ako v tanku, ale už sme si nato aj docela zvykli. Ešte sme nejakú chvíľu odšoférovali v ten večer a našli po ceste nejaký wal-martík. Po skoro dvoch týždňoch spania v hoteloch to bola riadna zmena, ale vedeli sme, že je to len na túto noc. V Orlande sme mali zas booknutý hotel. Ráno nás čakala už len asi hodinka do Cape Caneveral a tak sme si mohli aj trochu prispať. Lístky sme mali kúpene dopredu, takže o toto sme sa starať už nemuseli. Cena základného bola 50 dolárov na osobu, plus daň. Doteraz nechápem, že im tie ich dane nevadia. Teda nie, že musia platiť dane, DPH sa platí aj u nás, ale že to nie je súčasťou ceny. Idete u nás do obchodu, pozriete na cenovku a viete, koľko budete platiť pri pokladni. Tu pozriete na cenovku a môžete hneď vyťahovať kalkulačku a začať rozmýšľať, aká je tomto štáte daň, potom vyrátať dané % zo sumy, prirátať to k cene a až potom máte konečnú cenu. No zrejme sú tí Američania dobrí počtári.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Do Cape Caneveral, alebo lepšie povedané do Kennedyho vesmírneho centra sme dorazili hneď ráno, pár minút potom, ako otvorili. Ľudí ešte veľa nebolo, takže sa nám tam nikto neplietol pod nohy.

Kennedyho Vesmírne Centrum
Kennedyho Vesmírne Centrum 

Celú prehliadku by som asi rozdelil na dve časti, návštevnícke centrum a autobusová tour. Najviac som tešil na prehliadku areálu odpaľovacích rámp, odkiaľ boli do vesmíru vystreľované všetky rakety a raketoplány. Takže sme hneď ako prvé naskočili na autobus a vydali sa na prehliadku. Hneď prvú sme mali po ceste ikonickú budovu Vehicle Assembly Building, asi najznámejší obrázok NASA.

Vehicle Assembly Building
Vehicle Assembly Building 

Potiaľto to bolo fajn. Trochu sme boli sklamaní, že sme nemohli vyjsť z autobusu a trochu si to pofotiť, ale nakoľko celá táto oblasť je vojenská základňa, bolo pochopiteľné, že nemôžu len tak nechať turistov pobehovať po okolí. Skôr mal sklamal ten zvyšok. K odpaľovacím rampám sme sa veľmi ani nepriblížili. Sú tu dve, ktoré sa používajú, jednu práve chystali, takže sme si ju mohli cvaknúť asi z kilometra a druhá bola rozobraná, takže to bol viac menej len taký obyčajný kopček s dvomi štrkovými koľajami pre vozidlo, ktoré prinášalo raketu alebo raketoplán na štart. Nebudem klamať, čakal som trochu viac. Hlavne som dúfal, že sa budeme môcť pofotiť na nejakých pamätných miestach, odkiaľ štartovali do vesmíru misie Apollo, alebo aspoň pri nejakých pamätníkoch, pripomínajúcich tento mílnik. Posledná zastávka bolo Apollo/Saturn V centrum. Obrovský hangár, kde majú pod strechou zavesenú repliku rakety Saturn V v životnej veľkosti. Musím uznať, bolo to riadne hebedo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Saturn V
Saturn V 

Chvíľku sme sa tu pomotali, pozreli si kúsok mesačného kameňa, rôzne expozície, posedeli a vrátili sa nazad do návštevníckeho centra. Tu sme sa obaja tešili, že si pozrieme skutočný raketoplán, Atlantis. Tu musím uznať, že táto časť splnila, a možno aj trochu predčila moje očakávania. Vidieť na vlastné oči stroj, ktorý pravidelne lietal do vesmíru sa nepodarí každý deň. A hlavne pre niekoho ako ja, kto obdivuje všetko, čo má niečo spoločné s vesrmírom, to bol splnený sen.

Atlantis
Atlantis 

Skúsili sme si ešte simulátor raketoplánu, čo pravdu povediac za veľa nestálo, alebo sme od toho čakali priveľa. Pohrali sme sa s rôznymi interaktívnymi atrakciami, ktoré tu mali hlavne kvôli deťom, ale aj mi sme si pri nich prišli na svoje. Pozreli sme si v kine nejaký 3D filmík, vzdali česť tragicky zosnulým astronautom pri Astronaut Memorial a deň bol skoro na konci. Ani neviem ako, ale ten čas tu zbehol poriadne rýchlo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Do Orlanda sme to mali ešte asi hodinku. Na pol ceste leží mestečko so zaujímavým názvom, Christmas, Vianoce. Najskôr sme len prebehli krížom, a ani sme sa nezamýšlali nad tým, že už v októbri majú vianočnú výzdobu, veď sme v Amerike. Až keď sme vychádzali von nám to trklo, pri pohlade na tabulu s názvom obce. Postáli sme, otočili sa a išli si pozrieť a pofotiť Vianoce na Floride.

Christmas, Florida
Christmas, Florida 

Už sa začalo stmievať, keď sme konečne dorazili a ubytovali sa v Orlande. Nedalo nám, aby sme si ešte v ten večer neskočili do hotelového bazéna, aspoň na pár minút. Okrem Vegas sme hotel s bazénom nemali nikde, tak sme to chceli využiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V Orlande je toho neúrekom, takže pred cestou to dalo kus rozmýšľania, čo si pozrieť. Určite som chcel vidieť Cape Caneveral, tam nebolo o čom rozmýšľať, ďalšie veci boli otvorené. Od Disneylandu, Universalu, cez množstvo vodných parkov až po Sea World. Jeden deň sme určite chceli stráviť v nejakom vodnom parku plnom tobogánov a šmykľaviek. Disneyland je skôr pre teenagerov alebo rodiny s deťmi a treba si naň vyhradiť viac ako sme tu plánovali byť my. V Universale sme už boli v LA a okrem toho nás oboch zaujal Sea World. A to bolo aj miesto, kam sme sa nakoniec vybrali.

Sea World
Sea World 

Sea World nie je len zoo s morskými živočíchmi, ale je to aj zábavný park s horskými dráhami a inými atrakciami. Boli sme dosť zvedaví, či to za tie peniaze bude stáť, veď 80 dolárov (bez dane) nie je najmenej. Hneď pri vchode sme dostali mapku s atrakciami a časový harmonogram predstavení. Normálne sme nevedeli kam skôr. Chvíľu to aj vyzeralo, že to nepostíhame. Taký highlight pre nás boli šou s kosatkami a delfínmi, tak tomu sme prispôsobili celý program. Hneď ako prvé sme si išli vyskúšať Mantu. Toto bola moja premiéra na niečo takomto, a bol som dosť zvedavý, ako na to zareaguje môj žalúdok. Po pol hodine čakania sme sa konečne dostali rad a pulz mi stúpol poriadne vysoko. Tu sa nesedí klasicky, ale vás to zasekne do sedačky a dá do horizontálnej polohy, čiže máte pocit, akoby ste leteli. Začínalo to klasicky, asi ako každá dráha, pomalým stúpaním za zvuku rinčiacej reťaze. Potom máte asi pol sekundy čas na vrchu sa z hlboka nadýchnuť a už sa to s vami valí. Ani neviem koľko to trvalo, ale bola to paráda. Žalúdok síce pocítil svoje, ale bolo to v pohode.

Manta
Manta 

Po Mante sme si dali aj výlet do Atlantídy, čo je klasická, pomalá jazda na vode zakončená strmím pádom s veľkých šplechom. Taká oddychová pohodička.

Atlantída
Atlantída 

Posilnený týmito úspechmi sme sa rozbehli ku Krakenovi, najväčšej dráhe tu v Sea Worlde. Tu sme skoro vôbec nečakali a hneď sme mohli ísť nato. Štart podobný ako predtým, pomalé stúpanie a potom strmý pád. Toto bola ale iná liga a už po druhej zákrute a loope som vedel, že toto so mnou dobre neskončí. Kým Mantu som prežil s úsmevom na tvári a bez kriku, tu som sa párkrát neudržal a aj si nechcene zavrieskal a v duchu sa modlil, nech je už potom. Keď to postálo, a ja som konečne položil nohy na pevnú zem, ešte stále sa mi kolená triasli a hlavu mi išlo roztrhnúť. Tie preťaženia boli na mňa viac, ako som schopný v pohode zvládnuť. Najbližšiu hodinu som poriadne ani hlavou pohnúť nemohol, aby som nevyvrátil dnešné raňajky. Horko ťažko som sa dotackal na miesto, kde sa konala šou kosatiek, alebo Shamu šou. Priznám sa, že som z nej veľa nemal, ale na jej konci som sa už pomaly dával do poriadku a hlava a žalúdok sa pomaly dostavali do normálu.

Shamu šou
Shamu šou 

Šťastie bolo, že za deň sú tieto šou dve, takže na tú poobednú by som mal byť už OK. Až tu som si poriadne uvedomil, ako by som dopadol, keby sme išli do jedného z tých parkov, čo som pôvodne plánoval. Zaplatil by som 70 dolárov za vstup a po prvej jazde by som bol KO, vybavený na celý deň. Po kosatkách sme si pozreli delfínov a bolo ozaj úžasné, čo tieto tvory dokážu.

Šou delfínov
Šou delfínov 

Postupom času som sa opäť dostal do normálu a mohol som si užívať Sea World rovnako ako predtým. Po delfínoch sme si pozreli šou s tuleňmi, akvárium so žralokmi, antarktiku s tučniakmi, výbeh s korytnačkami a inými vodnými tvormi, čo som ani nevedel, ako sa volajú. Zážitok bola aj nádrž s rajami, kde ste sa ich mohli dotknúť, ak sa vám ich podarilo chytiť, potvory slizké. Druhú Shamu šou som už absolvoval pri plnom vedomí a naplno som si to mohol užiť. Samozrejme frajerke potom nedalo, aby si nedala aj druhé kolečko na Mante a Krakenovi. Ja som jej len ticho závidel. Jediné, čoho som bol schopný ja, bola Atlantída. Mantu by som možno dal, ale nechcel som zbytočne riskovať, ešte stále som trochu cítil hlavu a Kraken bol pre mňa navždy mŕtvy.

Kraken
Kraken 

Na hotel sme sa vrátili poriadne rozbití a ani len do bazéna sa mi nechcelo. Bol som rád, že ležím. Na ďalší deň sme mali v pláne vodný park. Vybrali sme si Wet’n Wild park. Čakal nás náš posledný kúpací deň. Aj sme si pripadali trochu divne, že sa koncom októbra ideme kúpať, ale veď sme na Floride.

Wet’n Wild
Wet’n Wild 

Sklamala ma tu len jedna vec. Hneď po vstupe bol oznam, že šmykľavka, na ktorú som sa najviac tešil, je zatvorená kvôli údržbe. Skoro vertikálny pád z výšky asi šesť poschodovej budovy a na konci dokĺzanie sa do bazéna. Sklamanie ale rýchlo opadlo a my sme dávali jeden tobogán za druhým. Šantili sme ako malé deti. Už bolo mimo hlavnej sezóny, takže aj rady boli minimálne a o to viac sme toho postíhali. Opäť sme na hotel prišli ubití ako dva ťažné kone. Neviem aké sú tie ďalšie vodné parky, ale tento bol super. Čo sa týka Orlanda, tak mestom sme len tak preleteli a v downtowne sme ani neboli. Ak ste v mesto plnom atrakcii ako Orlando, pamiatky vás ani veľmi nezaujímajú, po pravde ani neviem, či tu niečo okrem pár mrakodrapov majú. Asi jediné mesto, čo sme kompletne odignorovali. Po Orlande nás čakal posledný väčší presun, cesta do Washingtonu. Podľa navigácie 1400 km a 12 hodín jazdy, tak sme si to rozdelili na dva dni. Ráno sme vyrážali už za svetla a po chvíľke sme si dávali prestávku na svetoznámej Daytona Beach, jednej z mála pláží, kde sa dá jazdiť aj autom.

Daytona Beach
Daytona Beach 

Keďže ale za vstup chcú peniaze, a my sme si chceli len urobiť pár fotiek, odparkovali sme na ulici a pomotali sa peši. Asi po dvoch hodinách jazdy z Daytona Beach sme dali zbohom Floride. Goodbye, sunshine state. V ten deň sme stihli ešte jedno známejšie mesto, Savannah v štáte Georgia.

Savannah
Savannah 

Chvíľku sme sa pomotali historickým centrom a pokračovali ďalej. Večer sme si našli posledný krát hotel Wal-Mart a na ďalší deň sme pokračovali k našim couchsurfingovým hostiteľom v hlavnom meste.

V ďalšej časti, a tentoraz už poslednej, si pozrieme Washington, Philadephiu a opäť New York.

Viac fotiek z Orlanda TU.

Matej Šimon

Matej Šimon

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám rád cestovanie, spoznávanie nových krajín, nových ľudí, nových kultúr. Snažím sa za čo najmenej vidiet čo najviac. Ešte je strašne veľa miest ktoré chcem navštíviť, tak dúfam že sa mi to raz podarí. Investujem kolko je možné do spomienok, tie vám nikto nikdy nezoberie. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu