Prvý odkaz v Google pri zadaní vášho mena je "Erik Baláž - prečo sa nebojím medveďov". Bežnému smrteľníkovi to znie ako chýbajúci pud sebazáchovy... Alebo?
Myslím si, že to je obraz reality. V živote človeka sú rôzne veci, ktoré môžu byť pre neho nebezpečné a ja k nim nerátam medvede, teda určite nie na prvé miesta. Je to spôsobené tým, že ich poznám viac ako bežní ľudia. Uvedomujem si, že nejaké riziko tu je, ale sú tu aj oveľa vážnejšie riziká, keď človek ide do hôr. Nehovoriac o tom, že keď si sadnem do auta a idem do Bratislavy na nejaké stretnutie, tak riziko, že sa mi niečo stane, je možno stonásobne vyššie ako keď idem do lesa, kde žijú medvede. Tak prečo by som sa mal báť medveďov? Videl som ich mnohokrát a viem, ako sa k ním správať.
Spomínali ste väčšie riziká v horách ako sú medvede. Aké máte namysli?
Podľa štatistík Horskej služby za posledných 30 rokov zomrelo v Tatrách viac ako 500 ľudí a nikoho nezabil medveď. Môžete kráčať, šmyknete sa a spadnete. Kopa ľudí sa utopila v potokoch, plesách. Niekoho trafil blesk, na niekoho spadol strom. Tie riziká sú rôzne, pritom je paradoxné, že ľudia sa boja práve medveďa. Je to úplný nezmysel, pretože keď idú do lesa, tak oveľa skôr ich napríklad trafí blesk.
Hrdinami vašich filmov Strážca divočiny a Vlčie hory sú aj spomínané medvede a tiež vlky. Prečo ste si vybrali práve tieto zvieratá?
Medvede a vlky fascinujú veľa ľudí a nevyhlo sa to ani nám. Možno pre ťažšiu poľapiteľnosť, samotné pozorovanie vo voľnej prírode a to, že sú dravce, tak sú charizmatické. Ja som si uvedomoval, že sú charizmatické nielen pre mňa a keď chceme povedať naše myšlienky o divokej prírode, tak je dobré vyrozprávať ich cez druhy, ktoré dáme do popredia. Práve tieto veľké šelmy sú ideálne, aby prilákali divákov a tak dokážeme povedať to, čo by sme asi nepovedali cez film o chrobákoch alebo hubách.
Filmy Strážca divočiny ako aj Vlčie hory spolu s diskusiou s Erikom Balážom budú súčasťou programu filmového festivalu Jeden svet v Prievidzi. Príďte si tiež pozrieť výstavy fotografa Bruna D'Amicisa Portrét Tichej divočiny.
A čo plánujete vo svojej tvorbe ďalej?
Pracujeme na trojdielnom seriály, vrátili sme sa do Tatier. Jedna časť bude z prostredia najvyšších polôh, kde budú účinkovať kamzíky, orly skalné, svište a ďalšie zvieratá. Ako lákadlo by sme chceli dostať do tohto filmu aj rysa. Teraz pracujeme na tom, aby sa nám ho podarilo nafilmovať.
Druhá časť bude o pralese, ktorý sa nachádza v Tatrách. Je to limbový les, kde rastú 500- až 1000-ročné stromy. Žijú tam obyvatelia, vrátane trebárs tetrova hlucháňa a samozrejme medvede. Tretia časť by mala byť hlavne o rieke, čo je zase iný typ prostredia. Hlavne o rieke Belá, celom príbehu vody od horských prameňov a o živote všetkých zvieratiek, ktoré pri rieke žijú, vrátane vtáčikov, vydier a ak sa nám ich opäť podarí zachytiť, tak vlkov.
Verejnosť vás vníma aj ako ochranára, ste aktívny v lesoochranárskom zoskupení VLK. Trochu naivná otázka v tejto súvislosti znie: čo by mal bežný človek spraviť pre ochranu prírody a naopak, čomu by sa mal vyhnúť?
Každý si musí odhadnúť, koľko času chce venovať ochrane prírody. Dá sa tomu venovať aj celý život. Niekedy stačí veľmi málo, všímať si, čo sa deje. Bežnou záležitosťou sú rôzne petície, ktoré môžu vystrašiť politikov. Dá sa prispieť mimovládnym organizáciám, ktoré sa venujú ochrane toho, čo konkrétnych ľudí zaujíma. Ako VLK sa snažíme chrániť prirodzené lesy a cez ne divoké zvieratá, hlavne šelmy.
Z môjho pohľadu je veľmi dôležité byť aktívny v komunikácii, keď človeku na niečom záleží a vníma v tejto oblasti problém, napríklad kalamitnú ťažbu v Tatrách a rozumie mu, tak je veľmi dôležité šíriť tieto informácie do svojho okolia. Je spústa vecí, ktoré človek ako spotrebiteľ kupuje a tým môže ovplyvniť okolitý svet. Spotrebovávame prírodné zdroje a výroba tých vecí, ktoré kupujeme, sa dá robiť rôznymi spôsobmi. Keď sa človek o tieto veci zaujíma, tak tiež môže prispieť k ochrane prírody ako takej.
A čomu sa vyhnúť? Podľa mňa najväčším problémom je pasivita. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí chcú získať pre svoj prospech niečo z prírodných zdrojov. Vtedy dochádza k ničeniu divokej prírody. Tých ľudí, ktorí na tom zarábajú je pár a drvivá väčšina ľudí je k tomu ľahostajná a nevšímavá. Keby si to ľudia všímali, tak tej hŕstke, ktorá devastuje nejaké územia, by to nepovolili. Pasivita a ľahostajnosť je jedným z najväčších problémov, ktorým by sme sa mohli vyvarovať.
Program a viac info: www.jedensvet.prievidza.net
Festival Jeden svet v Prievidzi organizuje občianske združenie Berkat a výťažok z festivalu je darovaný na účely verejnej zbierky Berkat pomáha, konkrétne na transplantácie očných rohoviek nevidiacim v Afganistane a na pomoc komunite v horskej dedinke Agouti v Maroku.
Festival Jeden svet na Slovensku organizuje občianske združenie Človek v ohrození. Človek v ohrození je nezisková organizácia, ktorá sa venuje humanitárnej a rozvojovej pomoci, podpore ľudských práv a vzdelávacím a informačným aktivitám. Generálnym partnerom festivalu Jeden svet je Slovenská sporiteľňa.
