Fotoreportáž začíname pohľadom na rieku Spréva neďaleko hlavnej vlakovej stanice. V pozadí je známa televízna veža postavená v časoch NDR. Po rieke sa dá previezť na početných lodiach alebo na bicykli popri brehu, ani jedno sme však za naše tri berlínske dni nestihli.
O pár stoviek metrov ďalej dominuje budova Ríšskeho snemu (Reichstag). Od roku 1999 slúži zjednotenému nemeckému parlamentu, Bundestagu. Zaujalo ma, že v roku 1991 sa len tesným pomerom 337 ku 320 hlasov rozhodlo o presunutí verejných inštitúcií z Bonnu do Berlína. Sídlo kancelárky je hneď oproti Reichstagu, prezident má palác Bellevue priamo v parku Tiergarten.
Moderná kupola v strede Reichstagu má úctihodné rozmery: výšku 54 metrov a priemer 40 metrov. Okrem iného je otvorená, takže do nej sneží a prší - výhodou je však prirodzené vetranie, ak som správne porozumel pekne spravenému audio výkladu, ktorý je adresný (domievam sa) podľa nadmorskej výšky ako návštevník stúpa po obvode kupoly. Na detaile je záber na sústavu stoviek zrkadiel, ktoré slúžia na dômyselné osvetlenie rokovacej sály, ktorá sa nachádza priamo pod kopulou.
Pohľad na park Tiergarten s rozlohou viac ako 5 km2. Počas druhej svetovej vojny ho Berlínčania takmer úplne vyrúbali pre drevo na kúrenie. Na fotke je vidno (zľava) Víťazný stĺp pripomínajúci pruské vojenské triumfy z 19-tého storočia, 42-metrovú vežu - hudobný nástroj - Carillon a "Dom svetových kultúr", centrum moderného umenia s výraznou bielou strechou.
Neďaleko Reichstagu je aj pamiatka na tých, čo zahynuli pri pokuse utiecť cez Berlínsky múr na Západ. Bolo ich viac ako 100, z približne 5000 pokusov. Múr - postavený v roku 1961 - bol celkovo dlhý 155 km, z toho 43 km priamo medzi Východným a Západným Berlínom.
Múr v dĺžke 1300 metrov je zachovaný v "East Side Gallery". Tiahne sa popri Spréve a okrem ikonických kresieb akou je tento vrúcny súdružsky bozk Brežneva a Honeckera, ho zdobí aj mnoho všelijakých odkazov od vandalov. Dosť paradoxné sú plagáty nemeckých komunistov pred eurovoľbami umiestnené na lampách popri ceste (konkrétne podporujúce ruské snahy na Ukrajine).
Moje vnímanie je, že ide o neuveriteľnú, jedinečnú a zároveň totálne absurdnú a obludnú pamiatku. Okrem ťažko fyzicky prekonateľnej hranice, mal - a možno aj má - silný psychologický rozmer. Predtým som si neuvedomil motiváciu, pre ktorú ho postavili: do roku 1961 totiž emigrovalo cez Západný Berlín viac ako 3,5 milióna Nemcov.
V časti parku Tiergarten je aj pamätník zavraždeným Rómom "národnymi socialistami". Genocída na Rómoch začala už v roku 1933, hneď po nástupe NSDAP k moci. V roku 1934 vznikli prvé koncentračné tábory a začali násilné sterilizácie...
Opäť neďaleko, asi pol kilometra od Reichstagu, sa nachádza Brandenburská brána. Je to silný symbol zjednotenia, ale z môjho turistického pohľadu "nič moc". Na fotke je detail na sochy na samotnej bráne. Na západnej strane začína park Tiergarten, na východ smeruje "bulvár" Unter den Linden (momentálne celý rozkopaný). V blízkosti sa nachádza aj americká a francúzska ambasáda.
No a smerom na juh k Postupimskému námestiu s centrálami svetových firiem zaujme Pomník zavraždeným Židom Európy. Pozostáva z 2 711 kvádrov rôznych veľkostí. Vo Wikipédii som sa dodatočne dočítal, že súčasťou sú aj podzemné priestory pre múzeum. "6 miliónů duší vyletelo komínem...", spieva Jaromír Nohavica.
Pokračovanie nabudúce.
