(Prvá časť: Život na ugandskom vidieku)
Kamkoľvek vás dovezú boda-boda (taxíky na motorkách). V porovnaní s autom je motorka zvyčajne rýchlejšia - či už kvôli terénu na vidieku alebo zápche v hlavnom meste Kampale. Je obdivuhodné, ako šoféri zvládajú svoje stroje často aj s dvomi pasažiermi a nákladom.
Tento polorozpadnutý sklad pod veľkým stromom (myslím, že mangom) je spomienkou na prítomnosť OSN počas humanitárnej pomoci utečencom zo susedného Južného Sudánu. Konkrétne išlo o UNHCR a mnohí Sudánci zostali z vlastnej vôle žiť aj po niekoľkých rokoch v Ugande.
Vykladanie tehál partičkou robotníkov... Obďaleč stojí šofér David - veľmi príjemný chlapík. Malé nákladné auto je jeho. Vysvetľoval mi, že pred nejakým časom sa rozhodol podnikať "na svojom".
Afričančatám som sa venoval aj samostatne, ale podávanie rúk cestou po dedine funguje vo veľkom. Je to veľmi príjemný zážitok.
... A takto vyzerá hračka - autíčko. V prípade, že pridáte špagátik, tak máte aj diaľkové ovládanie. Novinkou, ktorú som videl u viacerých detí, boli aj šarkany (igelitky priviazané na špagátiku).
Fotka zachytáva jednu z mála situácií, keď deti boli "rozkokošené" a veľmi energicky pózovali. Zvyčajne sa pri fotení len usmievali a pôsobili skôr strnulo.
Počas obdobia dažďov pravidelne každý deň pršalo. Dažde síce neboli dlhé - možno hodinku či dve, ale zato veľmi intenzívne.
... A ráno po daždi miestni kosili trávu alebo rozkopávali pôdu na nové políčka.
Základom prežitia je poľnohospodárstvo. V krtkovských kopčekoch na snímke sa pestuje cassava - tradičný sladký zemiak.
Domáce zvieratá sa voľne pasú medzi tukulami, pričom krava je už symbolom väčšieho majetku. Bežné sú kozy a sliepky, prípadne malé prasiatka.
Futbal ponúka mladým chalanom rozptýlenie. Sú veľmi rýchli a majú obrovskú silu v nohách a to napriek tomu, že hrajú väčšinou bosí.
Prezident prichádza do neďalekého mesta Adjumani... V Ugande vládne od roku 1986. Namiesto okolo obeda prišiel až o štvrtej poobede. Jeden z citátov miestnych o ňom: "Prezident je kriminálnik, preto musí chodiť chránený vojakmi." Typické napríklad je, že prilieta helikoptérou a prinesie vrece peňazí na nejaký populistický účel.
Na záver ešte pohľad na idilickú tukulku... Horšie je, že za jej plechovými dverami sa skrývajú aj v podstate riešiteľné problémy ako HIV/AIDS.
Epilóg: Je ťažké popísať slovami a fotkami, ako sa žije na ugandskom vidieku. A zostávajú mi aj dve veľké otázky, na ktoré zatiaľ nepoznám odpoveď. Má byť cieľom, aby títo ľudia žili "európskym" spôsobom života? A aký bude ďalší vývoj tejto krajiny, ako bude Uganda vyzerať za 5, 10 či 20 rokov?
Od začiatku septembra pracujem ako dobrovoľník Slovenskej katolíckej charity (SKCH) počas prípravy a realizácie trojmesačného počítačového kurzu pre žiakov, učiteľov a úradníkov v okrese Adjumani na severe Ugandy. Ak vás táto téma zaujíma, tak postupne budem zverejnovať aj ďalšie blogy. Niekedy je však ťažké usporiadať si myšlienky pri toľkých podnetoch. V každom prípade, názory prezentované na tomto blogu sú moje osobné a nemusia reprezentovať stanovisko SKCH.
