Štátny rozpočet a dlhy naše každodenné

V prvom rade, štátny dlh nie je niečo imaginárne, práve naopak. Slovensko dlhuje reálne peniaze niekomu, kto nám ich požičal. Či už ide o formu vydania dlhopisov, ktoré raz budú splatné a požičali nám korporátni investori či dôchodkové fondy je len technický detail. Pointa je taká istá, ako keď si požičia Jožo od Fera pár eur na pivo a cigarety – a síce, že raz ich bude musieť vrátiť.

Aktuálna výška dlhu je viac ako 26 000 000 000 € (26 miliárd), v korunách asi tak 780 000 000 000 (780 miliárd). Takýmto tempom to bude onedlho 5 000 € na každého občana. (Zdroj: Cena štátu)

Čo sa týka aktuálneho stavu, tak príjmy rozpočtu v máji medziročne vzrástli o 0,3%, výdavky však až o závratných 26,4%. (!!!) Nehovoriac o tom, že príjmy sú momentálne na hodnote 31,6% z rozpočtovanej sumy. Inak povedané, za päť mesiacov roka nie sú príjmy ani na úrovni troch! (Zdroj: Štatistický úrad)

Po očistení od inflácie (rastu cien) bol rast slovenského hrubého domáceho produktu (čo je HDP a jeho kritika) v roku 2008 10,6%, 2009 zaznamenal pokles rastu na 6,2% no a v roku 2009 prišla recesia v podobe -4,7%. (Zdroj: CIA Factbook)

Podľa Medzinárodného menového fondu nás čaká v roku 2010 rast na úrovni 4,1%. Je však potrebné si uvedomiť, čo porovnáme ako bázický rok – voči čomu počítame rast. (Čo je viac, 10% zo 100 alebo 2% z 1000?) Čarovnou nuansou zostáva, že napriek rastu HDP bude rozpočet deficitný – je však nutné dodať, že to vyjadruje dlhodobé nastavenie európskej politiky.

S témou súvisia mnohé rozmery, akými sú napríklad Euro (jednak nemožnosť devalvácie po prijatí meny, na druhej strane bohatnutie posilňovaním koruny voči Euru za posledné roky). Privatizácia štátnych podnikov je takmer dokončená, ale bankový sektor je ozdravený a v zahraničných rukách. Na stránkach OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) je zároveň možné ľahko porovnať stúpajúcu tendenciu ekonomického rastu v rokoch 2000-2008, či – a to je veľmi dôležité – nárast zahraničných investícií. V rokoch 1995 aj 2000 sme ešte výrazne zaostávali v porovnaní s krajinami Višegrádskej štvorky, ale postupne sa pomer vyrovnal. Snáď okrem Čiech, ktorý sú na tom stále výrazne lepšie. (Berúc do úvahy veľkosť krajín, samozrejme.)

Nemali by sme zabúdať ani na v súčasnosti najvyšší rast nezamestanosti v OECD. V roku 2008 bola na úrovni 7,7%, 2009 12,1% a kam stúpa dnes by sme radšej nemali chcieť vedieť. (Alebo si aspoň počkajme na absolventov, ktorí nenájdu prácu, nech je obraz kompletný.)

Verejný dlh ako pomer k HDP je kapitolou samou o sebe – čísla sa líšia, ale nakoľko v súčasnosti môže byť po započítaní PPP projektov až nad 50%, rast za posledné roky je viac ako slušný. Škoda, že v tomto ukazovateli by sme boli radi aspoň za stagnáciu. (Podľa OECD sme v roku 2008 boli na úrovni 30% HDP - odvtedy však kleslo HDP a stúplo zadlžovanie, takže sa niet čo čudovať.)

A tak ďalej... V každom prípade, „toto“ bude musieť „niekto“ riešiť. Dlhy sa skôr či neskôr stanú našou každodennosťou.

Sám som na pochybách, kto je riešenia schopný a hlavne, ako rýchlo. V tomto smere (v žiadnom prípade však Smere!), by sme mali ísť pozajtra voliť a vyjadriť svoj názor. Jedným z návodov ako na to, môže byť stránka Pre lepšie Slovensko.


P.S.: Viete ako vyzerá trilión dolárov?