Pred minulým zápasom som sa bavil s Gáborom o napätých vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom... Začiatok diskusie bol vlastne taký, že sa ma pýtal, či nemám „problém“ s Maďarmi. Objasnil mi, že „vďaka“ Jánovi Slotovi sa Maďari už dopredu obávajú, že Slováci ich nemajú radi, že ich priam neznášajú. Skutočne si myslím, že to vo všeobecnosti nie je pravda a snažil som sa to aj v tom duchu vysvetliť... Nakoniec Gábor povedal krásnu vetu: „Nevadí, ja aj tak hodnotím ľudí podľa toho, či sú dobrí alebo zlí.“ A išli sme hrať.
Dnes sme išli hrať opäť. Gábor sa ma pýtal, či sledujem média - slovenskí policajti napadli maďarských futbalových fanúšikov.
Oblial ma studený pot. Skúšal som sa aj ospravedlniť. Na druhú stranu, sám Gábor dodal, že má zmiešané pocity, nakoľko to boli skôr „hooligans“ ako fanúšikovia futbalu...
...
Pozerám si informácie na internete... Nehovorím, že je to všetko úplne jednoznačné, ale vyzerá to tak, že hrubá sila Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (nás všetkých?!) neoprávnene napadla ľudí. (A je mi úplne jedno akej národnosti!)
Kaliňák (opäť) ukazuje na tlačovke fotky.
Viceprezident Policajného zboru podráždene reaguje na otázky novinárov.
Polícia tvrdí, že má zábery, ktoré dokazujú oprávnenosť zásahu, len ich nechce zverejniť...
Generálny prokurátor záznam nevidel, ale má dosť informácií na to, aby mohol konštatovať, že polícia konala správne. (Opomeňme fakt, že polícia nechce zverejniť video kvôli prebiehajúcemu vyšetrovaniu - aj keď výsledok je už jasný.)
O niečo nižšie v článku Ján Slota rozvíja svoje teórie o tajných službách... A práve to, ako sa Eugen Korda pýta logické otázky a „nejaký hlas“ (...) ho ignoruje... To, ako mne neznámy muž vedľa Slotu posmešne odpovedá, že „hádam nečakáte, že niekto príde z (maďarskej) tajnej služby a predstaví sa celému štadiónu“ je obraz dnešného Slovenska. Nie rekordný rast HDP a najvyššia produkcia áut per capita na svete, ale arogancia moci a ignorovanie pravdy a slušnosti.
...
V piatok sa v Bratislave uskutočnil koncert ako neformálna spomienka na Daniela Tupého.
...
Nemám dôvod „nadržiavať“ ani jednej strane, ale dnes som sa prvýkrát hanbil za Slovensko... (Patrí sa pateticky dodať, že za Slovensko, malebnú krajinu v samom srdci Európy, kde som vyrastal?)
Možno som sa hanbil „len“ za slovenskú vládu, politikov a špeciálne Jána Slotu, na ktorého opileckých rečiach sa ľudia ešte stále smejú... Určite som sa hanbil za tých, ktorí týchto ľudí volia.
Zároveň som si však uvedomil, že niektoré veci sa nedajú od seba oddeliť. To, že na Slovensku žijú slušní ľudia a ľudia, ktorých mám rád... Že niektorí jednotlivci bojujú (a trpia) za spravodlivosť... Jednoducho všetko dobré a pozitívne, všetko, čo (mi) dáva nádej do budúcnosti, bolo minimálne v tom konkrétnom okamihu prekonané neuveriteľnou hanbou... A vlastne aj smútkom.
