Pochopiteľne by to nemal byť niekto, koho zvyknem obdarovať. Práve naopak, ideálne nájdem niekoho, koho až tak nepoznám, ale viem, že ho môj darček poteší a že je to možno niečo, čo si nemôže dovoliť.
Úvahy sa môžu týkať susedov, spolužiakov, kolegov v práci, ale viem si predstaviť aj kontaktovať neziskové organizácie či starostu na dedine, aby poradili, koho má zmysel obdarovať. Silné by bolo nájsť niekoho, kto je na Vianoce sám a stráviť čas spoločne. Veď nemusí ísť predsa o darovanie niečoho materiálneho.
Chcem zdôrazniť, že daruj darček nevnímam ako niečo výnimočne svetoborné a zásadné. Je to pre mňa predovšetkým o vyjadrení empatie pre toho druhého, darovaní drobného potešenia a hlavne pocitu, že niekto - hoci aj neznámy - na vás myslí.
Áno, mal by som sa empaticky správať celý rok, na Vianoce je to možno aj klišé, ale niekde by som mal začať, nie? Pripájam aj krátky úryvok z pekného filmu Pošli to ďalej, ktorý končí tým, že dokonca aj väčšia a náročnejšia idea je možná.
