Našim spoločným cieľom bola dedinka Malá Lodina, kde sme sa ako dobrovoľníci organizácie Človek v ohrození zúčastnili na odstraňovaní následkov povodní a na príprave preventívnych opatrení. Pridali sa k nám aj ďalší štyria dobrovoľníci z Humenného. (Aká bola situácia v Malej Lodine priamo počas povodní?)
Prípadné očakávania záchrany sveta zostanú nenaplnené. V Malej Lodine, podobne ako v ďalších obciach, sú tie najviditeľnejšie známky po povodniach už poväčšinou odstránené. Dedina žije svojim vlastným životom a rozhodne sa nejedná o akýsi akčný súboj prírody a človeka. Skôr o dennodennú mravenčiu a čo je dôležité – zmysluplnú – prácu.
Na úvod nás privítala výnimočná pani starostka Fečková, ktorá nám vysvetlila pravidlá čo a ako ďalej. Dojatie, že sa našlo zopár ľudí, ktorí im prišli pomôcť, neskrývala. Väčšinu času sme potom spolupracovali s Palim a Vilim, ktorí viedli našu pracovnú skupinu. (Keby nie som taký hanblivý, tak by som sa Viliho spýtal, či si môžem zašoférovať jeho traktorík.)
Ubytovanie bolo zabezpečené na Obecnom úrade v spacákoch a karimatkách. Jedna milá pani nám chodila variť jedno teplé jedlo denne. Sprchovali sme sa u švagrinej pani starostky. Ľudia niekedy dávajú srdce na dlani. Asi ako keď nám piekli v ďalšom dome koláče. Čo koláče – vynikajúce domáce buchty!
Vzhľadom na horúce počasie sme s prácou začínali už medzi šiestou-siedmou ráno a cez obed sme mali dlhšiu prestávku. Práce boli rôzne - od čistenia odvodňovacieho kanála a následné špárovanie, po budovanie nového kanála z betónových rúr a panelov za výraznej asistencie bágra. Až sme sa museli červenať, keď pani starostka v Správach STV povedala, že „Keď sa človek postaví k lopate, tak vidíme, či vie alebo nevie robiť, ale títo chlapi robiť vedia.“
Miestni ľudia povodne pochopiteľne dosť prežívajú a – čo možno nie je úplne zrejmé – ubíja ich veľký psychický tlak a neistota. V Malej Lodine sú povodne každý druhý rok a nie je vylúčené, že tam budú opäť v auguste či na jeseň.
...
Vlastne som si uvedomil, že deň dobrovoľníka je slovami popísať dosť ťažké, najlepšie je to zažiť na vlastnej koži. Pomoc Človeka v ohrození v rámci programu SOS POVODNE naďalej pokračuje - záujemcovia o dobrovoľníctvo majú možnosť pomôcť v niekoľkých oblastiach postihnutých záplavami, vrátane Malej Lodiny. Jedná sa predovšetkým o jednoduché manuálne práce. Na Spiši prebieha aj sanácia škôl. Cestovné náklady, ako aj zákonom stanovené stravné 8,30 € na deň, sú dobrovoľníkom preplácané.
...
Oslovte prosím vašich priateľov či známych, ktorí by potenciálne mali možnosť sa zapojiť. Rád zodpoviem prípadné otázky (mail matejsykora@gmail.com), ideálne je však kontaktovať priamo koordinátorku programu Človeka v ohrození Janu Pôbišovú (0948 043 767, pobisova@clovekvohrozeni.sk), ktorá vás bude mailom informovať o konkrétnych možnostiach pomoci, vrátane dátumu a druhu prác.
Na záver pripájam – snáď pre inšpiráciu – bezprostredné názory a pocity dobrovoľníkov z Malej Lodiny.
Deň dobrovoľníka Sos Povodne (zapoj sa aj ty!)
Donedávna som si nevedel celkom dobre predstaviť, ako by bolo možné, aby sa štyria študenti teológie, učiteľstva, antropológie a manažmentu stretli na vlakovej stanici v Kysaku bez toho aby sa predtým poznali. A aby som nezabudol, na stanici sme sa rozoznali vďaka veľkým čiernym gumákov, ktoré mi viseli z 80-litrového baťohu spolu so spacákom a karimatkou.