Videl som pozuby ozbrojených mužov v Sudáne. Kmene, kedysi bojujúce spoločne proti útlaku zo strany vlády, dnes vraždiacesa navzájom. Nudiace sa ženy v utečeneckom tábore. Jednotky Africkej únie,ktoré nemajú žiadne právomoci. (Práve som počul na BBC, že v provincii Darfúr sú aj jednotky OSN – absolútne bez podpory. Namiesto modrých prilieb sina hlavu dávajú modré igelity.) Sú „tam“ niekoľkometrové jamy po vybuchnutýchbombách plus tie nevybuchnuté. Vyplienené dediny. Stovky. Stovky vyplienenýchdedín. Potravinová pomoc OSN sa rozdeľuje pod dohľadom rebelov.
V Srebrenici boli obliehané desaťtisíce Moslimov Srbmi.Mesto bolo oficiálne pod ochranou OSN, ktorú zabezpečovalo asi 300 holandských vojakov.Generál misie OSN odmietol poskytnúť leteckú podporu a keď sa konečne rozhodol„niečo“ spraviť na druhý deň ráno, stíhačky zhodili 2 bomby. Generál RadkoMladič zajal bezmocných vojakov na pozorovacích stanovištiach a obsadilmesto bez akéhokoľvek odporu. Srbi strhávali zo stien pôvodné nápisy ulíc.Vracali srbské Srbom. Alebo aj nie. Radko Mladič sa správal ako boh.A vlastne ním pre krvilačných Srbov bol. Z utečencov si vybral inteligenciua rokoval s nimi - garantoval, že sa nikomu nič nestane. Ale, majú2 možnosti – zomrieť alebo byť zachránení. Ním. OSN zaplatilo palivo zaautobusy, ktorými deportovali ženy a deti do moslimskej časti Bosny. Mužiboli vraždení v okolitých dedinách 4 dni. Popravy začínali ránoa končili za tmy. Holandskí vojaci nespravili nič, poslušne plnili rozkazySrbov. A naivne verili, že sa nikomu nič nestane(?). Muži sa snažili utekaťdo lesov. Väčšinu pochytali, niekoľkí sa po pár dňoch dostali na moslimskéúzemie. V tomto dokumente rozprával chlap, ktorý sa dostal do jedného z autobusov.Spolu so svojou rodinou – ženou a malým dieťaťom. Na poslednomcheck-pointe, si ho Srbi vybrali... Dieťa dal manželke. Myslel, žeposledný krát. Ocitol sa v nákladnom aute s niekoľkými ďalšími. Akovyskakovali z auta, postupne ich strieľali. Vyskočil tesne po dvoch, ktorýchzastrelili a utekal do lesa. Zachránil sa. Zázrak v pekle... Jezachytené, ako si holandský veliaci dôstojník pripíja s Radkom Mladičom.Dokonca dostal od neho darčeky. Počas 4 predchádzajúcich dní bolo zavraždených takmer8000 ľudí.
Ďalší deň som videl dokument o Čečensku. Chlapistvrdnutí navonok i dovnútra, ťažko skúšaní životom, bojujú za vlasťv krásnych, ale nepohostinných horách. V prestrihu Putin hovorí, žes teroristami sa nevyjednáva. Prečo je mrtvá Anna Politkovskaya, ktoráokrem iného tvrdila, že bombový útok na ruské činžiaky, ktorý „posvätil“ v tomnajvulgárnejšom slova zmysle ruskú inváziu do Čečenska, zosnovali tajnéslužby. Prečo sú mŕtvi neposlušní agenti tajných služieb? Aslan Maschadov?A prečo Akhmad Kadyrov? A prečo ďalší? Ľudia miznú...V relatívne malom Čečensku je niekoľko tisíc ruských vojakov. Chodiav kuklách na domové prehliadky. A anonymný Čečenec tvrdí do kamery,že v Čečensku sa odohráva Beslan každý deň. Že najväčšie demokracie nasvete, vrátane Bushovej Ameriky, sa jednoducho o nich nezaujímajú... Čečencichcú bojovať a bojujú o svoju vlasť. A veria, že zvíťazia.
Izraelci zabíjajú civilistov v Gaze. Páliasalvy zo svojich obrnených postov, robia nájazdy v tankoch, ničiabuldozérmi budovy. Prichádzajú sem ľudia z Británie a USA protestovaťproti nezmyselnému búraniu domov. V oranžových vestách sa snažia zastaviťbuldozéry svojim vlastným telom. Ale predovšetkým dušou. Jednu protestujúcuprešiel a zabil buldozér. Mladí Brit bol vážne postrelený, keď pomáhal deťomukryť sa pred izraelskou paľbou. (Zachránili ho len vďaka prevozu do nemocnicedo Izraela, čo samozrejme pre Palestínčanov nie je možné.) Protestuje tu aj židovka z USA.Novinár James Miller bol zastrelený izraelskými vojakmi – kráčal v noci k postus bielou zástavou. Izraelskívojaci zabíjajú aj deti a nevinných. Počas vyučovania vybuchne neďaleko školyprevádzkovanej OSN bomba. Deti sa skrývajú pod lavice. A nie je to ničvýnimočné. Jednu žiačku zasiahla guľka do hlavy priamo v triede. A prenovinárov je čoraz ťažšie dostať sa do Gazy. „Vidieť aj tú druhú stranupríbehu.“
Dokument o Beslane – príliš veľa násilia, smútku a smrtina to, aby som to opisoval. Aby som to bol schopný opísať.
Možno ste nerozumeli tomu, čo som písal. Je to slovný opis niektorých situácií, ktoré mi zostali v pamäti. Aj vďaka filmovému festivalu Jeden svet somv posledných pár dňoch začal pozerať rôzne dokumenty z niektorýchkrízových oblastí sveta...
Spomínal som scény zo Špinavej vojny v Darfúre,Plač z hrobu, Čečensko: špinavá vojna a Beslan.
Napadá ma strašne veľa myšlienok, ale...
Z kadiaľ sú všetky peniaze financujúce vojnu...Násilie plodí násilie... Kde a čo je globálna zodpovednosť... Prečo nemámena ľudí rovnaký meter... Kto rešpektuje ľudské práva... A čo politici...A čo voliči... A čo... ľudia?
Kde sa stala chyba?
Včera som bol v budove OSN v New Yorku... S budovou to vôbec nesúvisí, ale z OSN mi je smutno.
Trávim prázdniny v kempe v USA .Preto ten jeden svet v nadpise s otáznikom. Taký kontrast...
Žijeme spoločne v jednom svete?
