Alebo zopár vpichov do našejľudskej duše - často (vždy?!) nezmyselne namyslenej a necitlivej?
Alebo zopár lúčov ostrého svetla do našich očí? Niekedy nepochopiteľne slepých...Predovšetkým voči veciam, ktoré nechceme vidieť, lebo je to nepríjemné.
Však my sa máme dobre... Tak čo?
V septembri 2000 na Miléniovom summite 189 členských štátov OSNspolu s Vatikánom a Švajčiarskom potvrdilo odhodlanie odstrániť extrémnuchudobu, jej príčiny i následky . Prijatých bolo 8 Miléniových rozvojovýchcieľov rozmenených na drobné v 18 zámeroch. Rozvojové ciele sú často kritizované za to, žeúplne pozabudli na niektoré dôležité problémy, predsa však predstavujú obrovskýúspech – zhodlo sa na nich 191 štátov a bol prijatý časový harmonogram ichnaplnenia.
Vynaložíme maximálne úsilie na to, aby sme všetkýchmužov, ženy aj deti vyslobodili z ničiacich a ponižujúcich podmienok extrémnejchudoby, ktorým je v súčasnosti vystavená viac než miliarda ľudí. Sme odhodlaníkaždému poskytnúť právo na rozvoj a oslobodiť celý svet od nedostatku.
Miléniová deklarácia, september 2000
(Viac o Miléniových cieľoch nájdete tu.)
Na stránke www.svetbezchudoby.sk nájdeme už spomínaných „zopár vpichov“ (vrátane toho, čo je v nadpise):
• 1,2 miliardy ľudí žije v extrémnejchudobe, teda zo sumy menej ako jeden dolár na deň,
• viac ako miliarda ľudí pije znečistenúvodu,
• viac ako 100 miliónov detí nemá šancuchodiť do školy,
• počas tehotenstva alebo pri pôrodezomiera ročne 500 000 žien, väčšina z nich v rozvojových krajinách,
• 860 miliónov dospelých nevie písať a čítať,
• 3 miliardy ľudí, žije za menej ako 2doláre denne,
• 54 krajín je dnes chudobnejších ako vroku 1990,
• najbohatšie 1% ľudí má väčší príjem akonajchudobnejších 57%,
• 1,3 miliardy ľudí nemá prístup k nezávadnejvode,
• 800 miliónov ľudí je podvyživených,
• každoročne zomrie 8 miliónov ľudí ibapreto, že sú príliš chudobní, aby prežili,
• 1600 matiek denne zomiera v dôsledkupôrodných komplikácii,
• 6 500 Afričanov každodenne zomiera napredchádzateľné a liečiteľné choroby a kvôli nedostatku liekov (ktoré si my môžemekúpiť v hociktorej lekárni),
• kvôli ochrane trhov vyspelých krajínprichádzajú tie rozvojové asi o 100 miliárd dolárov ročne – dvakrát toľko akodostanú prostredníctvom rozvojovej spolupráce.
Neviem... Je nutné niečo k tomunapísať? Dá sa niečo k tomu napísať?
Však my sa máme dobre... Tak čo?
A ako vyplýva z posledného bodu – fakt, že sa máme dobre (vlastnevynikajúco!) zneužívame... Možno nám to nestačí, chceme viac... Alebo janeviem. (Vy hej?)
Na záver si dovolím citovať z výzvy Bona Voxa určenej americkému prezidentovi anáboženským predstaviteľom:
Bohje v slumoch, je v kartónových krabiciach, kde býva chudoba. Boh je v tichumatky, ktorá nakazila svoje dieťa vírusom, ktorý ukončí životy ich oboch. Bohje v nárekoch, ktoré počuť pod rumoviskom vojny. Boh je v troskách premrhanýchpríležitostí a životov a Boh je s nami, ak sme my s ním.
