V tomto zariadení, a takých je po celom Slovensku niekoľko, sú umiestnenémentálne a často aj telesne postihnuté deti a mladí ľudia. Na druhústranu, myslím, že pre väčšinu „ostatných“ „normálnych?“ ľudí je to veľkáneznáma...
Človek si nie je celkom istý, čo môže očakávať a či to vôbec zvládne. V určitomzmysle to nemusí byť veľmi príjemné. A keď sa nad tým hlbšie zamyslíme, tak odpoveďna otázku „prečo?“ je veľmi sugestívna.
Zo samotného programu pozorné a vďačné publikum zaujala najviac asi rozprávkaTri prasiatka a tradičná vianočná pieseň Tichá noc (aj niektoré deti z Domina sa pridali ;-). No a samotných žiakovurčite zasiahla najviac priama komunikácia s deťmi z Domina,odovzdávanie darčekov, či básničky prezentované hendikepovanými obyvateľmiDomina.
Osudy sú rôzne... A niekedy je veľmi ťažko povedať, že či a čo je vlastnedobré alebo zlé. Jedno je však isté, v Domine, medzi deťmi ajvychovávateľmi vládne pohoda, veľmi silné puto a zároveň NIEČO, čo sa nedápochopiť za 2 hodiny.
Možno práve preto, sú zážitky a pocit návštevníkov vždy veľmi silné.Neviem, či to dokážem nejako popísať a čo sa to vôbec nejako dá... Snáď tobude možné lepšie vyrozumieť z nasledujúcich zopár fotiek či z info o životev Domine, rozhovoru s vedúcou výchovy a najviac snáď z odpovedížiakov sekundy na niekoľko otázok po návšteve v Domine. Tieto „veci“ sú eštelen v prípave, ale môžem vám prezradiť, že mňa skutočne vnútorne obohatili. (Spomínané odpovedežiakov sú možno tým najkrajším v súvislosti s našou návštevou v Domine.)
Tento projekt bol financovaný z dotácie Ministerstva školstva Slovenskej republiky .
