Najmilšiou skupinkou ľudí v tomto kráľovstve boli suverénne tí, čo sa o všetkých ostatných tak príkladne starali – politici. To bola harmónia, tobola krása krás! Transparentnosť, slušnosť a služba vlasti, spoluobčanom,rodine, rodnej dedine a Bohu. Nielenže pozitívna diskrimináciaprekvitala! Hohó, v tomto štátiku fungovala pozitívna korupcia! Peknekrásne, keď chcel niekto niekomu pomôcť, tak ho ešte musel podplatiť, aby simohol vychutnať ten krásny pocit a naplnenie zmyslu života cudne ukrytéhov pomoci ostatným ľuďom! Bolože to radosti! Aj keď začalo sa povrávať, hoci len v náznakoch a kuloároch, že to je trošku nuda. Pardón, 1000-krát pardón, nudička.
Tento stav beztiaže od vlastného ega však netrval dlho. Najväčší problémzačali robiť zvieratká. Najprv s alkoholom. To by ste neverili, onivynašli... ani neviem, ako to slušne nazvať, takú miestnosť, že krčma. No fuj!Ajhľa, tu sa tacká zrúbaný medveď s rysom perpazuch a hen ovečka s vlkom. Touž by aj homosexuálne orientované páry mohli uzatvárať registrovanépartnerstvá... Hrôza pomyslieť, šepkali si ľudia. Podotýkam, že sa hanbili zatie zrúbané zvieratká, národ to bol totiž tolerantný.
Tie najhnusnejšie zvieratká (jazvec, veverička a moriak) nielenže boliriadne zrúbané, ale začali rúbať aj stromy v lese. Zrúbaní rúbali. Kto tokedy počul? Naši jemnučkí pokorní ľudkovia boli totálne paf. Čo s tým? Veďmy sme nevinní a bezbranní, nie ako tie hnusiská zveriská!
Antilopa to raz tak prehnala, že už to vyzeralo na riadny problémisko –z papule jej vypadla zapálená cigareta do bonga a tam, od úplnenáhodne uskladnej legalizovanej marihuany, chytil celý les. Bol to des. Pôvodnesa to malo premlčať i zamlčať, ale okrem alkoholu tí zveri a tie zveryobjavili aj ďalšie neresti. Cigarety. Drogy. A, to sa málokto odvážil čoi len slovčíkom naznačiť, ženy. Áno, ženy, priam samice, keď to beriemevysoko odborne zo živočíšnej ríše... Boli len ďalšou na dlhočiznom zozname slastí...Teda vlastne nerestí. Alebo ako to vlastne je?
Tie zvieratká sú riadne svine, začali si šepkať ľudkovia medzi sebou.Nevedia, čo sa sluší. Love, peace and sex kričali tí najväčší vyvrhelispoločnosti. To sa už niektorým človiečikom prestalo páčiť. Čo sa to deje? Veďpôjdeme do peklíčka... Ale všetci len mlčali, sklonili hlávky. Teda tiekapustné. Prišla totiž doba jesenného zberu úrody. Sladká odmena pocelopolročnej drine. Všetky usilovné rúčky sa chopili hen traktora, toď lopatyči krompáča... A potom to všetko zajačiská zožrali! Aj s nástrojmi. Hudobnýmii pracovnými. Zostalo len porisko od sekery.
Tie hnusné zvieratká furt len sedeli pred telkou a, prepytujem, papkali.A, samozrejme, obe ruky mali grambľavé, nehanbíme sa povedať, ľavé. To ľudkovianelenili - pracovali usilovne ako včeličky (?). Obe ruky mali totiž pravé.
Znenazdajky prebudil naivného spisovateľa buchot zbíjačky. Vonku budovalidiaľnicu. Efektívne a efektne. Vďaka PPP projektom. 333 rokov to budú tiesprosté zvieratká splácať, ale Boh dal, Boh vzal.
Späť však k osudu jednoduchého malomeštiaka – literárneho autora. Lennedávno znárodnili jeho pozemok. Samozrejme, vo verejnom záujme - s takýmisviňami ako bol on, sa zvieratká porátali. Ein, zwei, drei. Ale uznali, dobre topredstieral. Skoro to vyzeralo, že si na a vo svojej nehnuteľnosti normálnežil. Domček 3+1 štandartne vybavený - kúpeľka, záchod (splachovací), poloplnáči poloprázdna špajza – záleží od uhla pohľadu, kuchyňa so vstanou linkou namieru, chodbička (kde bola umiestnená kombinovaná mraznička s chladničkou),detská, spálňa, obývačka a ešte pracovňa (príležitostne práčovňa). Nadvore pieskovisko pre decká. A tri minigolfové jamky.
Kdeže by sme však išli rozoberať neľahkú situáciu insitného umelca! Späť dodeja. On predsa bránil výstavbe tak potrebných ciest medzinárodného významu. Tosi nenecháme predsa ľúbiť... Zvieratká si na ústrednom výbore schválili všetko,čo bolo treba k zastaveniu týchto kapitalisticko-bolševických rozvracačovrepubliky. My si toto, toto, toto.... toto NAŠE nedáme. A kto saneprispôsobí, kto nebude pritakávať tak, ako hluchý drží dvere, s týmsakramentsky vyj... vyjdeme na prechádzku. Alebo na samý stred námestia, tamkde je tá vec, že gilotína to vo Francúzsku blahej pamäti volali. Alebok stene pred popravčiu čatu. Alebo zavesíme na hák. Alebo len jednoducho,takpovediac bez okolkov, zamordujeme. To sa ešte uvidí, hovorili slepci.
Keď sa rúbe les, lietajú triesky.
Mladý naivný spisovateľ následne otvoril noviny. Pribalené dvd s náučnýmdokumentárnym filmom Slunce, seno, jahody (v hlavnej úlohe Silvester Stalone007) sa mu síce zapáčilo, ale to, čo kútikom oka, doslova úchytkom, zazrel natitulke, ho doslova pobúrilo. Pomerne pikantne skonštatoval, že on sa môže na tovšetko vysrať. Tak aj spravil.
A v správnej rozprávke musí na konci zazvoniť zvonec, aby bolrozprávky koniec. Lenže toto je krutý imperialistický, militantní, teokratický,hanbatý a predovšetkým NÁŠ svet. V ňom zazvonil reformovaný a troškuretardovaný súdruh plž a priniesol právoplatné rozhodnutie súduo výstavbe diaľnic, cez tú chodbu v ktorej práve stál. Evidentnezlomený, ale v chrbtici neohnutý ČLOVEK ho ani nepozval ďalej. Počítaltotiž s demokratickou možnosťou odvolať sa bez výhrady svedomia na Špeciálnysúd. Prípadne aspoň na ten okresný. To však už bude neskoro a navyše je toaj iná rozprávka.
