Moje v podstate dobré skúsenosti vo všetkých smeroch sú ešte zosilnené nostalgiou... Za tých pár rokov sa situácia mohla v mnohom zmeniť. A samozrejme, všetko záleží od konkrétnych osobných očakávaní a vybranej školy. Subjektívne musím dodať, že štúdium v zahraničí je - keď už nič iné – hodnotnou životnou skúsenosťou, nielen čo sa týka samotného vzdelania. A čo sa týka Dánska, tak skratka môjho otca DK = Dokonalá Krajina v mnohom platí. Kvalita života je nepochybne lepšia ako u nás - vlastne je jednou z najlepších vo svete.
Ilustračné fotky sú z Randers, Aarhusu a okolia z leta 2008. Autor: Ivan Sýkora.
Životné náklady
To je určite najčastejšia a najviac ošemetná otázka. Všetko záleží od konkrétnej situácie a požiadaviek. Celkové náklady sú však určite vyššie ako u nás, s tým treba rátať.
Len samotné ubytovanie na internáte stálo cca. 230 € mesačne, pričom vo väčších mestách to môže byť viac, napr. približne 300 € v Aarhuse. Na druhú stranu, izby sú na neporovnateľne vyššej úrovni. Všetky (samozrejme) samostatné, so samostatným WC a sprchou a spoločnou kuchyňou. Inak bežné veci v Lidli alebo tak neboli podľa mňa výrazne drahšie. Horšie je to s nejakými službami, vrátane dopravy. No ale ja som chodil na bicykli. :-)
Čo sa týka školy, tak 600 € sa platilo jednorázovo za knihy na dva roky. To je tiež na naše pomery drahé, ale je to reálna cena tých kníh – lacnejšie sa zohnať nedajú. A tie knihy sú pomerne renomované, takže som si ich odložil a možno sa ešte niekedy zídu. Vopred sa platilo 250 € za prihlášku, ale bolo v tom zarátaný aj kredit na tlač, ktorá bola potrebná na rôzne projekty počas celých dvoch rokov štúdia.
Ďalšie jednorázové náklady ma nenapadajú... Snáď len dodám, že už potom nie sú nejaké skryté náklady za študentskú kartu alebo tak. Vedenie bankového účtu je zadarmo (napr. Danske Bank), telefonovať sa dá lacno s Lebarou.
No a v Dánsku používajú svoje vlastné koruny (niektoré mince majú v strede dierku), ktoré sú však trvalo naviazané na euro. Kurz je približne 1 € = 7,45 DKK.
Možnosti štipendia a pod.
Podľa mojich skúseností neexistuje všeobecný program podpory pre slovenských študentov zahraničných vysokých škôl. Okrem Erasmu, som narazil na stránke SAIA na možnosti podpory pre študentov slovenských škôl, ktorí sa rozhodnú ísť študovať do zahraničia na semester, príp. školský rok. Toto sa týkalo aj grantových programov Nadácie Tatra banky a pod.
Práca popri štúdiu
Ďaľšia ošemetná vec. Totiž, bol som v Dánsku už dávno. Situácia sa mohla zmeniť a opäť, možnosti veľmi záležia od konkrétneho mesta. Jedno je isté, niekto sa ma pýtal, či Dáni v tomto smere nepozerajú na cudzincov cez prsty. A odpoveď je podľa mňa nie.
Na druhú stranu, je vhodné zamerať sa skôr na jednoduchšie práce, keďže nás limituje dánština. V našej triede sme roznášali noviny alebo upratovali príp. umývali riad v kuchyni. Noviny majú ranné, poobedné, večerné, raz za týždeň, denne, cez víkendy... Inak jednajú veľmi korektne a na slovenské pomery to nie je zle platené.
Minimálna mzda je pomerne vysoká (myslím, že 8 €), ale keď som napr. ja roznášal noviny, tak plat do veľkej miery záležal od mojej rýchlosti a aj oblasti, kde som roznášal. Ja som tam mal prácu na približne dve hodiny denne vždy poobede a zarobil som cca. 110 DKK, čo je necelých 15 €. Boli medzi nami aj spolužiaci, ktorí museli alebo chceli pracovať oveľa viac - hlavne skoro ráno - a tí si zarobili oveľa oveľa viac...
Náročnosť štúdia
Osobne si nemyslím, že štúdium v Dánsku je nejaké náročné. My sme zvyknutí dosť memorovať, takže v tomto máme výhodu. ;-) Zároveň, Dáni si až tak nepotrpia na formálne vzdelanie a aj človek so strednou školou si môže nájsť prácu, takže vysokoškolských študentov je výrazne menej ako u nás. Dánski študenti dostávajú aj mesačnú podporu, tzv. SU. Akékoľvek vysokoškolské vzdelanie má svoju cenu, nie ako u nás, kde každý vyžaduje ako základnú podmienku druhý stupeň...
Musím však dodať, že je veľký rozdiel medzi klasickou univerzitou, ktorá sa v niečom podobá na tie naše a akadémiou, kde som študoval ja. Išlo o dvojročný program AP Degree, ktorý je vyslovene zameraný na prax – rôzne projekty, prezentácie, práca v tímoch a pod. S tým súvisí aj úplne iný formát skúšok. A chodili sme do školy každý deň na niekoľko vyučovacích hodín, takmer ako u nás na strednej.
Iste, všetko má svoje výhody a nevýhody, mne to však vyhovovalo. Detailom je, že semester začínal už 1. septembra a druhý rok dokonca v auguste. S tým, že záverečný polrok bola internship vo firme, na základe ktorej sa vypracovával aj záverečný projekt. (Všimol som si, že tieto výmenné pobyty sú niečo, čo je v Západnej Európe bežné a u nás to úplne absentuje.) AP Degree je teda ukončený po dvoch rokoch, s tým, že je možné vďaka ECTS kreditom pokračovať ďalej jeden rok na bakalára – aj keď je potrebné nájsť kompatibilný program.
Angličtina
Náročnosti štúdia sa teda netreba báť, ale do veľkej miery je to spojené so znalosťami angličtiny. Samozrejme, čím lepšie vieš (alebo ak sa rýchlo zlepšuješ), tým lepšie pre teba. Vo všeobecnosti by som to ale nevidel ako veľký problém - maturita z angličitny s priemernými znalosťami (aj čo sa týka formálnej stránky prihlášky), by mali stačiť. Hlavne v porovnaní s Číňanmi, ktorí majú s angličtinou veľké problémy...
V mojom prípade nebolo potrebné mať ani niektorý z certifikátov, stačila maturita. Dodám len, že anglicky sa bežne dohovoríte všade – na úradoch, v obchodoch atď. A na Slovensku máme vo všeobecnosti nízke sebavedomie. V praxi ale každý rešpektuje, ak to nie je dokonalé – dôležité je si navzájom porozumieť. (Výhodou AP Degree je možnosť resp. nutnosť veľa rozprávať – často vo forme prezentácie - aj písať.)
Spolužiaci
Naša trieda bola obzvlášť špecifická svojou medzinárodnosťou. Z približne 20 ľudí v triede (záležalo, ktorý rok - kvôli výmenným pobytom), nás bolo 15 či 16 rôznych národností. Miernym nedostatkom bolo, že bol medzi nami len jeden Dán, ostatní sa rozhodli študovať podobné programy v dánštine.
Ale inak sa s Dánmi dá vychádzať v pohode, aj keď sú ako Severania možno o niečo odmeranejší, ako sme u nás zvyknutí. Vo všeobecnosti v Dánsku zahraniční študenti, vrátane tých z Ázie či Afriky, nie sú výnimkou – v mnohom je to fungujúca multikultúrna spoločnosť. Zároveň netreba byť prekvapení, ak sú niektorí spolužiaci starší, lebo sa do školy vrátili po niekoľkých rokoch praxe, čo asi nie je u nás úplne bežné.
Ako som si vyberal školu
Keď pominieme, že to celé bola trošku náhoda, osobne som sa o všetkom rozhodol len na základe informácií na internete. Možno som mal trošku šťastie, lebo mi sadlo mesto, škola aj študíjny program v podstate pri prvom hľadaní. V konečnom dôsledku by som asi za najdôležitejší pri rozhodovaní označil ten program, potom, že to bola akadémia, nie univerzita a mne vyhovovalo menšie mesto.
Určite je rozdiel žiť v meste ako Randers, ktoré má 50 000 obyvateľov ako v Kodani, či Aarhuse... V každom prípade, podľa mojej skúsenosti sú Dáni ochotní zodpovedať prípadné otázky o konkrétnej školy cez e-mail.
Viac info:
• Škola, na ktorej som študoval ja
• Zoznam vysokoškolských inštitúcií V Dánsku
Prijímací proces
Takisto čo sa týka prijímacieho procesu, nebolo do Dánska potrebné ísť. Celé to bolo skôr neformálne, napr. maturitné vysvedčenie som si do angličtiny prekladal sám. Prijímačky v našom slova zmysle neboli, stačila maturita (z angličtiny a v našom odbore – marketingu - aj z matematiky) a potom ešte prebehol krátky telefonický rozhovor.
Základom bolo vyplniť prihlášku, ktorú spolu so súvisiaciami dokumentami za mňa do Dánska poslala (bezplatne) slovenská agentúra Enlap. V prihláškach určite nie sú žiadne záludnosti. Len dodám, že ja som sa prihlasoval dávno po termíne a aj tak sa to podarilo dohodnúť. V každom prípade, určite je istejšie dodržiavať uzávierky prihlášok. :-)
Po potvrdení prijatia som si požiadal o ubytovanie na internáte, kde bolo potrebné zaplatiť zálohu a takisto sa platila záloha za knihy do školy, ako som už popisoval vyššie.
Vybavovačky na úradoch
Čo je podľa mňa v Dánsku veľmi príjemné je fungovanie rôznych úradov a inštitúcií. Znie to až trošku idealisticky, ale všetko ide ako po masle. A ako obyvatelia EÚ nemáme v podstate žiadne obmedzenia v porovnaní s domácimi.
Ohľadom oficiálnych dokumentov je potrebné požiadať o tzv. CPR číslo, čo je niečo ako rodné číslo u nás, ktoré potom slúži univerzálne na všetko, vrátane otvorenia bankového účtu, či registrácii kvôli daniam.
K vybaveniu CPR je potrebné ísť na niečo ako krajský úrad s potvrdením zo školy (u nás bola doprava zorganizovaná zo strany školy) a po dvoch-troch týždňoch si - už na okresnom úrade – vyzdvihnete svoju kartičku s číslom, ktorá potom slúži aj ako zdravotný preukaz.
V prípade, že pracujete, je potrebné ísť na niečo ako daňový úrad (SKAT), aby ste požiadali o nižšiu sadzbu dane. Samozrejme, pokiaľ máte nízke príjmy. V mojom prípade sadzba bola 8% namiesto bežných 50%+. (V prípade, že tam idete až po prvej výplate, tak vám ten zvyšok doplatia.)
Doprava
Ja som bol v Dánsku ešte v čase SkyEurope. (Spomínam si, že keď to vyzeralo, že skrachujú už pred Vianocami, keď som mal s nimi letieť, tak mi nebolo všetko jedno. No a z Prahy sme raz leteli aj prenajatým lietadlom Aer Bulgaria. :-) Ponuka sa, samozrejme, mení... Chodil som busom (hlavne kvôli batožine), raz vlakom (neodporúčam a je to drahé) a lietadlom. Pri rezervácii vopred tak dva mesiace vopred stál spiatočný lístok do 100 €.
Doprava v Dánsku:
• Vlaky (rýchle, spoľahlivé, pohodlné, ale drahé)
• Bus do Kodane (v pohode a výrazne lacnejší)
Doprava z/do Dánska:
• Bus Student Agency ( alternatíva)
• Ryanair : z Aarhusu cez Londýn do Bratislavy
• Norwegian: Kodaň – Praha (lietavali aj do Viedne)
• Aer Berlin : Kodaň – Viedeň
Letecky sú tam aj ďalšie možnosti, s ktorými nemám skúsenosti, ako napr. Ryanair z Billundu (áno, Legoland), či Wizz Air do švédskeho Malmo, čo je v podstate neďaleko Kodane.
Bicykle
Bicykle sú jednou z najlepších vecí v Dánsku (spolu s absenciou stresu v bežnom živote). Všade je skvelá infraštruktúra, na cestách je cyklista pánom. Samozrejme, niekde si ich nie je potrebné zamykať, v Dánsku sa nekradne.
Podľa sprievodcu je ich možné najlacnejšie kúpiť počas dražby na polícii, kde sa dražia rôzne bezprízorné a nájdené bicykle. No a hovorí sa, že keď je nejaký dlhšie odstavený v tráve alebo tak, tak si ho môže ktokoľvek zobrať.
Kodaň
Dánsko je podobné Slovensku v počte obyvateľov a rozlohe, ale čiastočne aj tým, že hlavné mesto je iné, ako zvyšok krajiny. Kodaň je však aj z môjho pohľadu človeka, čo nemá rád veľké mestá, dobrým miestom na život. Zďaleka však až taký odborník na Kodaň nie som - bol som tam len párkrát, často len s prestupom na bus či lietadlo. (Ale úspešne sme prežili výlet na mestských turistických bicykloch do Christianie!) Z turistického hľadiska určite stojí za návštevu...
Ďalšie väčšie mestá sú Aalborg, Aarhus a Odense.
Viac info:
• Všeobecná stránka pre turistov VisitCopenhagen
• Konkrétny tip na prijateľné ubytovanie v hosteli
Užitočné odkazy
• Všetko o štúdiu v Dánsku
• Oficiálna stránka Dánska
• Dánsko z pohľadu turistu
• Slovenská agentúra Enlap , cez ktorú som do Dánska išiel ja
• Slovenská agentúra Interstudy , ktorá má širšiu ponuku škôl
Viac info
• Moje blogy o Dánsku
• Blogy môjho otca o Dánsku (s viac fotkami)
... Viem si predstaviť, že nebolo ľahké dočítať sa až sem. :-) Ak však máte ďalšie otázky, kľudne mi napíšte e-mail na matejsykora@gmail.com . A mohlo by byť zaujímavé, ak by ste sa chceli podeliť o vaše skúsenosti – rád pridám odkazy na ďalšie informácie alebo ich obojstranne prijateľnou formou zverejním na mojom blogu.
Doplnené 1.5.2012: Všetky praktické informácie o štúdiu a živote v Dánsku nájdete skvele zhrnuté na stránke Information Planet .
