Fakt sa obávam, že toto nie je sci-fi. Stačí sa pozrieť (skoro) všade okolo nás... (Malá vsuvka... text Veselej pesničky od I.M.T. Smile.)
Vo väzení väzni žijú,
čakajú na amnestiu.
A ja čakám na slobode,
kedy bude slušnosť v móde.
Čakám ako na deň súdny,
kedy budú ľudia ľuďmi.
Korupcie, škandály,
kam sme sa to dostali.
Drogy, zbrane, mafie,
kto je sviňa, prežije.
Bomby v autách, na školách,
neistotu strieda strach.
Znásilnenia, prepady,
za nádherných letných dní.
Zhubný nádor peňazí,
mnohé mozgy nakazí.
Charakter sa nenosí,
ak máš prachy, niekto si.
Kto však za to môže? Politici? Mafia? Fidel? Sadám? (A napokon...) Usáma? Nie! „To zlo“ nepochádza od nikoho konkrétneho, ale prežiera celú našu spoločnosť, nás ľudí, naše duše. A nie je to kvôli Mojseovcom ani Vyvoleným (veď aj tí sú len reakciou na dopyt). Podstata je v tom, že sa stávame čoraz ľahostajnejší... K veciam, zvieratám, prírode a napokon aj medzi sebou. Naše oči sú často zatvorené, „objektívne okolnosti“ nás tlačia k múru – je ťažké, veľmi ťažké, odolať...
Ale dá sa to! To je vlastne na živote to krásne – tak ako je tu zlo, presne tak je tu aj dobro. V dobrom slova zmysle sa obávam, že „toho“ dobra je oveľa, oveľa viac ako „toho“ zla. Okrem toho ľudia sú podľa mňa vo svojej podstate dobrí.
Mýlim sa? Alebo máme nádej, tak, ako to cítim ja? Veď aj pri pohľade na dobro sa stačí pozrieť (skoro) všade okolo nás. Fakt. Všade okolo nás je toľko dobra, aj keď to možno ani nevnímame. Medzi nami je toľko úžasných „bezmenných“ ľudí... Aj v tomto sme možno slepí, teda skôr len zaslepení (médiami, konzumom, „celebritami“. To je už na inú tému...). Alebo „aspoň“ zaslepení zlom, ktoré nám nastavuje krivé zrkadlá – tak, aby to skutočné dobro nebolo vidieť. Ono tu však je. Jasné, nie je to hmatateľné, nemôžeme ho uchopiť, odvážiť, zmerať, oceniť, predať, ukradnúť, zabiť... Ale pevne verím, že tu okolo nás je. Všade. (Ktovie, malo by vôbec zmysel žiť, keby v to neverím?)
Je to možno ako z rozprávky, ale aj tak dobro nakoniec vždy zvíťazí! Vždy. Nie je to ľahké, ani jednoduché – cesta môže byť tŕnistá, môže byť dlhá... Ale má zmysel! Cesta dobra nesie so sebou zmysel života. V nej sa ukrýva podstata života. Tá podstata života, ktorá je podstatou Podstaty.
Prosím, skúsme otvoriť naše oči. Nasmerujme naše mysle a vnímanie tým správnym smerom. Možno stačí „len“ nasmerovať naše duše všetkému krásnemu okolo nás...
P.S.: To som sa ešte vlastne nedostal k tomu, ako som sa dostal k tomuto... Teda k dôvodu (tomu akútnemu, čo ma najviac oslovil), aby som napísal túto úvahu... O tom snáď niekedy nabudúce.
Pozn.: 18:40... Teda už dostal - Genocída sem, genocída tam??? Hlavne, že sa máme (dobre).
