Preklad východiskového textu
Na tomto mieste uverejňujem vlastný preklad 2.kapitoly listu Efezanom z gréckeho originálu (verše 11 až 19) .Upozorňujem, že pôvodne išlo o hymnickú skladbu, skôr poetický nežrozprávačský text. Kurzívou súdoplnené slovenské slová, ktoré nenájdeme v originálie, ale pomáhajú porozumeniu prekladu, v (zátvorkách) súalternatívne slová prekladu.
Ef 2 11 Preto pamätajte, že kedysiste vy boli podľa tela pohanmi(národmi) a boliste nazývaní neobrezanými tými, kto sa nazývajú obrezanýmina tele ľudskou rukou,
12 že ste boli v tom čase bez vzťahu ku Kristovi (Mesiášovi), odlúčeníod občianstva Izraela a cudzí zmluvám zasľúbenia, nemaliste nádej a boli ste bez Boha vosvete.
13 Teraz všakv Kristovi Ježišovi vy, ktorí ste boli kedysi vzdialení, stali ste sa blízkymi v Kristovejkrvi.
14 Lebo on je nášpokoj (mier), on utvoril z dvoch jedného a zboril deliacu stenu, ktorá rozdeľuje a zničil nepriateľstvosvojím telom,
15 odstránil zákonpríkazov v ustanoveniach, abyz tých dvoch stvoril jedného nového človeka a utvoril pokoj (mier)
16 a zmieril oboch v jednom teles Bohom skrze kríž, keď na ňom usmrtilnepriateľstvo.
17 A keď prišiel, zvestoval pokoj (mier)vám vzdialeným i pokoj (mier) blízkym.
18 A tak skrze neho máme obaja v jednomDuchu prístup k Otcovi.
19 A preto istotne nie ste cudzincami aniprisťahovalcami, aleste spoluobčania svätých a členovia domácnosti Božej.
Identita pohanov bez mesiáša
Kto boli a sú ľudia z národov svetabez Ježiša? Apoštol Pavol si nedáva servítku pred ústa, keď tvrdí skutočnosti,ktoré sa nám nedobre počúvajú. Čo sa týka Boha, mnoho filozofov o Bohusíce uvažovalo, ale v skutočnosti sme mu boli vzdialení, nemali sme prístup k nemu ako Otcovi. Neustálepočúvam ako mnohí ľudia vo svete hovoria: „Veď ja verím, že Boh jestvuje“. Takáviera však nie je o nič väčšia ako „viera diabla“. Apoštol Jakub paradoxnetakúto kvázi-vieru prirovnáva k démonom: „Ty veríš, že je len jeden Boh a dobre robíš. Ale aj démoni veriaa trasú sa“ (Jak 2,19). Nášmu Stvoriteľovi nejde o to, aby smerozumovo uznali jeho existenciu alebo ústami tvrdili, že sme veriaci. To môžestačiť ľuďom v našom okolí, aby sme ich oklamali, nie však vo vlastnomdome, ani u toho, ktorýpozná naše vnútorné myšlienky. Boh vidí do srdca, pozná naše túžby, vieo našich skutkoch na míle vzdialených od jeho Zákona. Ešte raz spolus Pavlom pripomínam, že ako pohania sme boli od Boha vzdialení a nemalisme nádej pre budúci život.
Keďže sme boli bezbožní, nepatrili sme ani k jehoľudu. Božím ľudom boli a sú Židia – synovia a dcéry Izraela. Zaujímavé je,že oni sa nimi stávajú nie prostredníctvom viery, ale svojím narodením. To je veľkáodlišnosť od kresťanstva. Tí, ktorí majú rodičov Židov, sú Židia(zaujímavé je, že túto skutočnosť rešpektovali aj nacisti počas II. svetovejvojny, keď prenasledovali všetkých Židov bez výnimky, bez ohľadu na to, či boliveriaci alebo neveriaci, či boli pokrstení alebo nie..., všetci Židia podľapôvodu zomierali v koncentračných táboroch). Podľa viery a spôsobuživota sa môžu rozlíšiť dobrí a zlí Židia, ale byť Židom je nezmeniteľnýživotný štatút. Obriezkou dieťaťa židovskí rodičia potvrdzujú, že ich potomokmá účasť na nezrušiteľnej zmluve, ktorú uzavrel Boh s Abrahámoma jeho všetkými potomkami. Žiaden človek z iného národa než je Izraelnemal účasť na zmluvných prisľúbeniach daných Izraelu. Výnimkou boli len típohania, ktorí sa rozhodli prijať vieru židovského ľudu za svoju, vzalidobrovoľne na seba bremeno Tóry a dali sa obrezať. Stali sa z nichtzv. prozelyti. Všetci ostatní smeboli odlúčení od Božieho ľudu, ako cudzinci sme blúdili po svete. Medzi národmisveta (pohanmi) a Božím vyvoleným národom Izraelom jestvovaloa jestvuje nepriateľstvo. Svet nenávidí všetko, čo je z Boha, pretonenávidí aj židovský ľud. Izrael je svätým,teda oddeleným národom, zvláštnymBožím vlastníctvom. Boží nepriateľ, ktorý pôsobí vo svete, robí všetko preto,aby bol Boží ľud zničený. Medzi Božím ľudom a národmi sveta zúrilov dejinách množstvo vojen. A žiaľ aj počas ich rozptýlenia po zničeníJeruzalemského chrámu v roku 70 po Kr., boli neustále terčom posmechu,prenasledovania, rôznych pogrom a nakoniec aj hroznej tragédie šoa(holokaustu). Táto nenormálna skutočnosť by bola do určitej miery pochopiteľnou,ak by voči sebe stáli Židia a pohanské národy. Lenže tragédiou je, že onoprenasledovanie židovského ľudu prebiehalo aj počas dejín, ktoré sa nazývajú„kresťanské“, v krajinách, ktoré sa s hrdosťou hlásia ku„kresťanstvu“ a od ľudí, ktorí aj vnútri táborov smrti spievali vianočnú„Tichú noc“. Takéto kvázi-kresťanstvo s kvázi-veriacimi jev skutočnosti úplným prekrútením Ješuovho diela vo svete, pohŕdaním jehosmrti a opätovným stavaním „múru rozdelenia“, ktorý on zbúral vo svojomvlastnom tele. Nebezpečnejším nepriateľom Boha a jeho ľudu než sú otvoreníateisti, sú pohania, ktorí si obliekli „šaty kresťanov“. Nimi klamú sami seba,svoje okolie a v utajení môžu konať dielo skazy. Ich konanie jeblízke diablovi, ktorý prichádza ako „anjel svetla“, aby zničil Božích synova dcéry.
Nová identita v Mesiášovi
Čo pre nás pohanov vykonal židovský MesiášJešua Ha-nocri (Ježiš Nazaretský)? Ozaj, prečo „židovský Mesiáš“? – Totiž preddvomi tisícmi rokov nejestvoval iný národ, ktorý by očakával príchod BožiehoMesiáša. Ješua prišiel, aby zbúral všetko, čo nás oddeľovalo od nebeského Abbaa od jeho ľudu – Izraela. Apoštol Pavol uvádza, že bola preliata krvMesiáša, ktorá radikálne zmenila našu vzdialenosť od Boha: „Vy, ktorí ste boli kedysi vzdialení, stali ste sa blízkymiv Kristovej krvi.“ Toto je naozaj radostná správa pre nás pohanov.Ničím sme si to nezaslúžili, nepatrili sme dokonca ani k jeho ľudua on za nás a za naše hriechy vylial svoju krv, aby nám otvorilprístup k Bohu Otcovi. Z nás, vzdialených pohanov, sa skrze Mesiášastali ľudia blízky Bohu. Pozor, táto premena sa však u nás neuskutočňujeautomaticky ani naším narodením, ani žiadnym obradom, ani zápisom do matriky.Ježiš nás svojou smrťou priblížil k Bohu, ak sa mi svojím slobodnýmrozhodnutím necháme priblížiť. Ako sa to dá urobiť? – Jedine osobnou, nikým nesprostredkovanouvierou v Mesiáša Ješuu a v jeho zmiernu obetu na kríži. Výstižne tovyjadril apoštol Pavol v liste Rimanom: „Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdciuveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený“ (Rim 10,9). Osobnouvierou v Ješuu však ako jeho nasledovníci prijímame záväzok žiť tak akožil on (por. 1Jn 2,6). Nejde o žiadnu „lacnú milosť“, upozorňoval DietrichBonhoeffer, než zomrel v koncentračnom tábore. Pod lacnou milosťou rozumelBonhoeffer nielen kázanie odpustenia bez pokánia, krstenie bez akýchkoľvekpredpokladov, ale aj milosť beznasledovania, milosť bez kríža, milosť bez živého Ježiša Krista, ktorý sa stalčlovekom. Apoštol Ján takýto stav vyjadruje slovami: „Kto hovorí:„Poznám ho,“ a nezachováva jeho prikázania, je luhár a niet v ňom pravdy“ (1Jn2,4). Preto, ak sme my, ktorí sme boli kedysi pohanmi, prijali Ješuu za svojhoPána, potrebujeme nechať jeho Duchom premeniť svoje staré pohanské zmýšľaniepodľa vzoru svojho Majstra. Táto premena sa neuskutočňuje automaticky, alekaždodenným skúmaním seba samého vo svetle Božieho slova a napodobňovanímMajstrovho konania. Vierou v Mesiáša Ješuu sme sa stali jeho učeníkmi.Ľudia vo svete nám budú často pripomínať, v čom sme stále eštenepremenení, ale podvedome budú pozorovať, či je možné, aby Ješua zmenil nášživot, urobil nás ľuďmi lásky a zvestovateľmi pokoja.
Ješua zbúral múr rozdelenia
V tomto momente sa dostávamek najťažšej časti našej úvahy. Ješua svojím životom a smrťouradikálne zmenil identitu Božieho ľudu. Pozor, nech je odo mňa vzdialenáakákoľvek podoba „teológie náhrady“, ktorá by tvrdila, že Židia prestali byťBožím ľudom, tým, že všetci neprijali za Mesiáša Ješuu. Apoštol Pavol položilpriamu otázku: „Vari Boh odvrhol svoj ľud?“, na ktorú vzápätíjednoznačne odpovedal: „Istotne nie... Boh neodvrhol svoj ľud“ (Rim11,1-2) s vysvetlením „lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné“(Rim 11,29). A toto je Božie slovo záväzné pre každého veriaceho Židai pohana (kresťana). Keď si ešte raz pozorne prečítame náš východiskovýtext, bude nám zrejmé, že Ješua okrem toho, že zničil deliacu vzdialenosť medzinami a Otcom, zboril svojim vlastným telom aj deliacu stenu, respektívepodľa iných prekladov múr rozdelenia. Čo myslel Pavol –resp. mesiánsky Žid Šaul, pod onou „deliacou stenou“. Niektorí komentátoriupozorňujú, že apokalyptická literatúra pozná akúsi deliacu stenu, ktoráoddeľuje nebeský svet od ostatných „nižších oblastí sveta“(por. 1Hen 14,9). Nazdávamsa, že Pavol skôr vychádzal z oveľa známejšieho obrazu. Hebrejské prekladyNovej zmluvy na tomto mieste používajú pojem mechica. Dodnes takúto mechicamôžeme vidieť v ortodoxných synagógach, kde oddeľuje časť pre mužov odženskej časti (v podobe drevenej steny, či záclony, ktorá má byť vysoká aspoň 1 meter). Mechicou sav čase chrámu pravdepodobne nazýval aj deliaci múr medzi nádvorím mužova nádvorím žien, ako aj deliaci múr, ktorí oddeľoval nádvorie pohanov.Úlohou mechice bolo fyzicky oddeliťsväté od nečistého. Do oddelenia pre izraelských mužov mohli vstúpiť lenobrezaní Izraeliti očistení podľa zákonných predpisov Tóry. Veď „Žid sa nesmiespolčiť ani stretnúť s cudzincom“ (por. Sk 10,28). Pohania boli považovaníza rituálne nečistých a ženy boli potenciálne nečisté (kvôli menštruácii),preto mali oddelenú časť. Čo však urobil Ješua? – Svojou smrťou duchovne zbúraltúto mechicu oddeľujúcu Židov od pohanov, čistých od nečistých, svätých odnesvätých. Tým otvoril aj pre pohanov prístup do oblasti svätosti. Aj pohaniasa môžu stať svätými. Týmto Božímrozhodnutím Ješua rozšíril Boží ľud aj na veriacich z národov sveta, ktoríboli predtým bezbožníkmi. Ak sme kedysi boli cudzincami alebo prisťahovalcami(niektoré preklady majú prišelcami),skrze Ješuu sme sa stali spoluobčanmi svätých a členami domácnosti Božej.Znovu opakujme, tým sme nenahradili Židov, ale stali sme sa „spoludedičmi,spoluúdmi a spoluúčastníkmi prisľúbeniav Kristovi Ježišovi“ (Ef 3,6).
Jeden nový človek
Ješua nás pohanovteda prijal do Božej rodiny veriacich. Pred ním bol svet rozdelený na Židova národy, v ňom prišlo k zjednoteniu. Apoštol Pavol v listeGalaťanom píše o tomto zjednotení nasledovne: „Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli. Užniet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vyvšetci ste jeden v Kristovi Ježišovi“ (Gal 3,27-28). A v našomvýchodiskovom texte hovorí apoštol o jednomnovom človekovi. Čo znamená táto „novosť“? Vari prestanú byť Židia viacŽidmi a majú sa stať kresťanmi a vstúpiť do daktorejz jestvujúcich cirkví? – Istotne nie, veď ani muž neprestane byť mužoma žena ženou. Tá novosť je vyjadrená jedným hebrejským slovom, ktorémôžeme preložiť ako pokoj alebo mier. Tým slovom je šalom. Nový človek je ten, ktorý podľa Majstrovho príkladu žijev mieri a pokoji s iným človekom. Z nášho hľadiska je tonapríklad veriaci z pohanov, ktorý žije šalom so židom. Ak bolo kedysi v ňom akékoľvek nepriateľstvo vočinim, Ješua toto nepriateľstvo zničil. Podobne ako Majster, aj my jeho učeníci,máme zvestovať všade, kde prídeme šalomlachem, čiže pokoj vám. Našesrdce by už viac nemala napĺňať pýcha, že sme „viac než Židia“, ale vďačnosť,že len vďaka nezaslúženej Božej milosti, sme sa stali spoludedičmi Božíchprisľúbení daných Izraelu. Len vďaka Ješuovi bol zbúraný priehradný múr medzi Židmia nami pohanmi. Len a len z milosti sme spasení a prijalisme Boží šalom. Kiež by nám Boží Duch daroval do srdca Pavlovu láskuk Izraelu, svojmu ľudu. Tento Boží muž sa podobne modlil ako kedysi Mojžišza Izrael s ochotou vzdať sa toho najcennejšieho kvôli nim: „Radšej by som bol ja zavrhnutý od Kristanamiesto svojich bratov“, píše ten istý muž, ktorý na inom mieste vyznal: „A som si istý, že ani smrť ani život, anianjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, anivýška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božejlásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi“ (Rim 8,38-39). Ak savoláme kresťanmi podľa nášho Mesiáša Ješuu, už nikdy viac nestavajme múr, ktorýon zničil. Nepohŕdajme jeho smrťou tým, že budeme akokoľvek podnecovaťnepriateľstvo s jeho ľudom.
