Som veriaci v židovského Mesiáša Ješuu... Zoznam autorových rubrík: Judaizmus, Blízky Východ, Biblicum, Židovsko-kresťanský dialóg, Ekumenizmus, Kresťanstvo, Sociálna práca, Súkromné, Nezaradené
V austrálskej Adelaide sa nedávno konala 5. národná konferencia o bezdomovectve na ktorej bol predstavený nový program k tejto problematike pod názvom „Kto čaká na domov? Nový prístup k bezdomovectvu. V tomto prípade nejde len o jeden z mnohých programov mimovládnych organizácii pomáhajúcich ľuďom bez domova, ale o program austrálskej vlády.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR spolu s Alianciou žien Slovenska dnes (28. mája) zorganizovali záverečný seminár pri príležitosti ukončenia kampane „Zastavme domáce násilie na ženách.
Ak by sa niekto zaoberal historickou analýzou boja proti domácemu násiliu v Slovenskej Republike, resp. bývalej ČSFR a ČSSR, príliš veľa optimizmu by takáto štúdia nepriniesla. Slovensko je však v súčasnosti štátom, ktorý sa snaží aktívne participovať na medzinárodnom poli vo všetkých oblastiach. Je členským štátom Európskej únie, súčasťou Rady Európy a Organizácie spojených národov. Práve v týchto medzinárodných organizáciách sa vedie už niekoľko desaťročí aktívny boj proti domácemu násiliu.
Deti žien, ktoré sú obeťami domáceho násilia, sú vždy - priamo alebo nepriamo - násilím postihnuté. Verím, že v masmédiách - vrátane blogu - sa bude venovať patričná pozornosť deťom, ktoré sa stali priamymi obeťami násilia v svojej vlastnej rodine. Tento príspevok chce upozorniť na prípady, kedy sú deti nepriamo obeťami domáceho násilia voči svojim matkám.
Minulý týždeň som vložil na Blog článok venujúci sa mýtom o domácom násilí voči ženám. Priznám sa, že som nečakal takú diskusia, aká prišla. Uvedomil som si, že napriek Prvej národnej kampani proti násiliu páchanému na ženách vrátane domáceho násilia, je na Slovensku táto téma určitým „tabu“.
Verejnosť a nezainteresovaní ľudia si v diskusii, ale aj pri osobnom stretnutí so ženou, ktorá zažila domáce násilie, kladú otázky typu: „Prečo od muža neodíde? Prečo si to nechá páčiť? Prečo ho provokovala?“ atď. Tieto svedčia o totálnej neznalosti psychodynamiky násilia vnútri rodiny podporovanej mnohými mýtmi rozšírenými v spoločnosti. S pomocou takýchto mýtov je násilie ospravedlňované, prijímané za prípustné, respektíve zodpovednosť zaň je prenášaná na samotnú obeť – ženu. Uvediem aspoň najrozšírenejšie z týchto mýtov:
