November po bulharsky

Tento protest zastavil dopravu v centre Sofie. Niekoľko ľudí bolo zatknutých, keď sa protestujúci pokúsili zastaviť policajné auta tým, že si ľahli na zem. Protest organizovali študenti, ktorí štrajkujú už niekoľko týždňov na univerzitách, a sú súčasťou asi päť mesiacov starého hnutia, ktoré obviňuje vládu z korupcie a väzieb na kmotrov tieňovej ekonomiky. Toľko tlačová správa, zdroj : http://bigstory.ap.org/article/bulgarian-police-protesters-clash-near-parliamentJe viac ako symbolické, že sa to deje práve v novembri. Podobnosť so situáciou u nás nie je náhodná. Naše „nezávislé“ média o tom mlčia. Ale keby v Bulharsku bola pravicová vláda, náš vodca by možno zvolal aj tlačovku, aby poukázal na neschopnosť pravičiarov vládnuť. Lenže súdruhovia v Bulharsku nerobia o nič horšiu politiku ako naši súdruhovia. Slúžia oligarchom, žmýkajú už aj tak biedni ľud novými daňami, kradnú, kradnú a ešte raz kradnú. Bulharsko má z 28 krajín Európskej únie najnižšie príjmy. Musíme aj my klesnúť až na samé dno, aby sme sa prebudili? Nemáme už tam ďaleko, ale ja sa obávam, že ani to nás nezobudí z apatie. Uvediem ešte jeden Bulharský príklad. V júni menovala Bulharská vláda za šéfa národnej bezpečnostnej agentúry (niečo ako naša SIS) Deliana Pejevskiho, kontroverzného mediálneho magnáta. Táto udalosť hneď vyhnala verejnosť do ulíc a jeho menovanie bolo okamžite zrušené. Spomeňme si, ako a kto je u nás menovaný na vysoké posty. Cirkus okolo generálneho prokurátora, až pokiaľ nie je zvolený ten správny, je asi najlepšou ukážkou. Bulharom držím palce a obdivujem ich odhodlanie. Možno v Bulharsku nezatvárajú na 8 rokov, za kopanec do policajtovho kolena. Možno majú viac odvahy, alebo už stratili trpezlivosť so socialistickou vládou. Ale určite viem jedno. Bulhari sú národ, národ, ktorí mal svojich chánov, cárov a kniežatá na rozdiel od nášho kmeňa. A tu je asi ten rozdiel.