Slovo farizej je veľmi obľúbené medzi našimi politikmi a to v celom politickom spektre. Hoci farizeji boli viac náboženským ako politickým hnutím, radi ho do úst berú aj pobirmovaní politici a obzvlášť človek, ktorého samotné meno sa postupne stalo vulgarizmom. Ten koho netreba menovať - Robert Fico sa zapíše do dejín ako človek, ktorý krajinu zdeformoval v takom rozsahu, že sa z toho bude naša spoločnosť a ekonomika veľmi dlho spamätávať. Ale vrátim sa k téme. Keby sme chceli, aby nám niektorý z politikov ktorý radi toto slovko používajú, vysvetlil aj význam, alebo historickú podstatu, kto a čo vlastne boli farizeji? Dopadlo by to prinajmenšom asi tak ako s ich diplomovými, bakalárskymi a religióznymi prácami.
Aby sme pochopili kto boli farizeji, musíme sa vrátiť do Izraela v období druhého chrámu ( 536 pred n.l. – 70 n.l ). V tomto období existovali náboženské skupiny ako Chasidi, Samaritani, Zeloti, Eseni, Saduceji a Farizeji. Boli to z dnešného pohľadu politické strany, ktoré zastupovali určitú časť obyvateľstva a ich názory, ale všetky boli prepojené s náboženstvom a vierou v Boha. Na jednej strane bojové jednotky Zelotov a na druhej mystickí Eseni. Najvplyvnejší a najviac zastúpení v Sinedrióne boli Saduceji a Farizeji. Saduceji (hebrejsky seduki – potomkovia Sadoka) zastupovali aristokratov v židovskom národe a patrili k ním bohatí Židia, ktorí mali vplyv na vládnucu triedu. Naopak Farizeji ( hebrejsky perušim – oddelený) zastupovali široké vrstvy obyvateľstva a patrili medzi nich remeselníci, poľnohospodári, obchodníci z rôznych kútov krajiny, z miest i vidieka. Boli najpočetnejšou skupinou a boli priamou opozíciu voči Saducejom. Konflikty medzi týmito dvomi skupinami boli predovšetkým v chápaní vzťahu medzi bohatými a chudobnými a samozrejme náboženské rozdiely, ktoré teraz vynechám, lebo je to téma na samostatný blog. Farizeji dbali na dodržiavanie Božích zákonov a keďže vtedy bolo ťažko rozlíšiť Boží zákon od ľudských noriem, dalo by sa povedať, že trvali na prísnom dodržiavaní zákonov a k tomu viedli aj svojich prívržencov. Sformovali tisícky pravidiel, ktoré sa týkali každodenného života a ako príklad ich pedantnosti stačí uviesť viac ako 1500 pravidiel, ako dodržiavať šábes. Bránili svoju kultúru voči vplyvom zo zahraničia a trvali na jej zachovaní pre ďalšie generácie. Keďže mali sympatizantov vo všetkých vrstvách obyvateľstva a hlavne v chudobnejších roľníckych a remeselných rodinách, dalo by sa povedať, že boli starovekou sociálnou demokraciou. Pozor! netreba si to mýliť a porovnávať so SMER-SD a už vôbec nie s HLASom. Na tieto dva subjekty ani porovnanie v dejinách neexistuje, snáď niekde v rovníkovej Afrike. Vráťme sa ale k farizejom, ľuďom dodržiavajúcim zákon. Hoci boli k saducejom tvrdou opozíciou, boli chvíle, kedy sa dokázali so saducejmi spojiť a hlasovať spolu, napríklad keď to vyžadoval spoločenský záujem. So saducejmi sa zhodli aj v jednom historickom okamihu s Ježišovým odsúdením, pre nich nepodstatným súdom s jedným buričom a pre kresťanov zásadným bodom pre vznik náboženstva. Odtiaľ pramení nevraživosť a spojenie farizej – pokrytec. V skutočnosti bol Farizej človek, ktorý si ctil a dodržiaval zákon, nekradol a pomáhal blížnemu svojmu. Myslím, že v našom parlamente sa nenachádza ani jeden farizej, škoda. Vážení posranci, plagiátori, zlodeji a podvodníci, nabudúce až budete chcieť niekoho označiť za pokrytca, alebo zradcu, pozrite sa do svojich radov, lebo medzi vami je dosť mien ktoré to vystihujú úplne presne a farizejov neurážajte.
Autor nie je historik a nie je vlastníkom žiadného diplomu ani titulu, a vychádzal iba zo skromného všeobecného vzdelania. Na záver iba malá poznámka. Nepodľahnime viere v zázračné vyliečenie spoločnosti, pretože pre spoločnosť platí to čo pre živý organizmus, pozitívne zmeny sa dejú veľmi pomaly a tie zásadné z generácie na generáciu. Neuverme ďalšej mytológii a neočakávajme ďalšieho mesiáša, lebo jeden tu už po zemi chodil. Pamätajme, že budúcnosť si budujeme dnešnými činmi a so starými tvárami novu nevybudujeme.
