Michal Matieska
Pribylina 1944 - pamäti účastníka
Pohľad cez mieridlá, do tváre nepriateľa vyvoláva vždy strašný pocit. Na chvíľu sa vždy zamyslím nad tým, že aj on je len človek ako ja, že doma ho možno čaká žena s deťmi, že je tu možno nedobrovoľne a len plní rozkazy pod hrozbou zabitia svojim veliteľom. V tom sa mi v mysli vynorí, že keď ho nezastrelím prvý, môže on zastreliť mňa a preto na chvíľu zadržím dych a pomaly stláčam spúšť. Krv sa valí po jeho uniforme a vidím ako padá na zem.
